Etén: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: cs:Ethen
Bez shrnutí editace
Riadok 74:
 
 
'''EtylénEtén''' (alebostarší, nesprávny názov '''etén'etylén''; pozn. etylén je označenie pre skupinu -CH2-CH2-) je nenasýtený [[uhľovodík]], [[alkén]], ktorý sa skladá z dvoch [[atóm]]ov [[uhlík]]a a dvoch atómov [[vodík]]a. Atómy uhlíka sú spojené dvojitou väzbou, takéto zlúčeniny nazývame aj [[olefín]]y. Všetky atómy sa nachádzajú v jednej rovine a väzby C-H zvierajú uhol 117°.
 
== Nomenklatúra ==
EtylénEtén prvýkrát syntetizovali Holanďania v roku [[1795]]. V kombinácii s chlórom vznikal olejnatý etylénetyléndichlorid dichlorid(substitučný názov 1,2-dichlóretán), preto ho nazvali „olefiant gas“ (olej produkujúci plyn). Svoj súčasný názov dostal okolo roku [[1852]]. Je odvodený od etylu (C<sub>2</sub>H<sub>5</sub>-, s OH skupinou je to etylalkohol, resp. etán), v doslovnom preklade z gréčtiny etylén znamená „dcéra etylu“.
NázovV doslovnom preklade z gréčtiny etylén znamená „dcéra etylu“, názov etén vytvoril [[Augustus von Hofmann]] v roku [[1866]], ktorý vytvoril jednotné a prehľadné názvoslovie vštkých [[uhľovodík]]ov. Podľa toho názvoslovia uhľovodíky s jednoduchou väzbou sa končia na koncovku ''-án'', s dvojitou na ''-én'' a s trojitou na ''-ín''. Tento systém sa stal súčasťou medzinárodného názvoslovia [[IUPAC]]. Názov etylén bol však už natoľko zaužívaný, že pretrval dodnes, hoci ako pomenovanie pre skupinu -CH2-CH2-, a nie CH2=CH2 (= etén).
 
== Chemické vlastnosti ==
EtylénEtén reaguje s [[halogén]]mi ([[chlór, bróm]] ...), pričom sa štiepi jeho dvojitá väzba. Takto znikajú [[halogénderiváty]] s jednoduchou väzbou. Môže reagovať aj s vodou za vzniku [[etanol]]u, ale rýchlosť tejto reakcie je veľmi nízka. Dá sa zvýšiť použitím katalyzátorov, akými sú [[kyselina fosforečná]], alebo [[kyselina sírová]].
 
== Hospodársky význam ==
Riadok 88:
Kedysi sa využíval aj ako [[anestetikum]], dnes je však nahradený menej horľavými látkami. (Existuje hypotéza, že bol používaný pri veštení v [[staroveké Grécko|antickom Grécku]] v [[Delfy|Delfách]].)
 
== EtylénEtén v rastlinách ==
EtylénEtén je plynný [[rastlinné hormóny|rastlinný hormón]]. Tvorí sa v reťazovej reakcii z [[aminokyselina|aminokyseliny]] [[metionín]], najdôležitejší medziprodukt je kyselina 1-aminocyklopropán-1-karboxylová (ACC). Produkuje sa vo všetkých častiach rastliny, ale v niektorých pletivách viac, v iných menej. Najviac sa tvorí v meristéme stonkových uzlov, a taktiež v niektorých dozrievajúcich plodoch (napr. banán, jablko a podobne). Ľahko preniká z [[bunka|bunky]] do bunky a tiež sa uvoľňuje do [[atmosféra|atmosféry]]. Rastlinné bunky majú na etylénetén receptor (označovaný ako ETR1), ktorý spúšťa v bunkách signálnu dráhu, cez ktorú reguluje expresiu [[gén]]ov.
 
[[Auxín]] (iný [[rastlinné hormóny|rastlinný hormón]]), výrazne zvyšuje syntézu etylénueténu.
 
=== Účinky etylénueténu v rastlinách ===
EtylénEtén napomáha opadu [[list]]ov, [[kvet]]ov a [[plod]]ov. Napomáha tiež dozrievaniu plodov. Plody, ktoré produkujú etylénetén nazývame klimakterické (napr. banán, jablko, broskyňa, slivka, paradajka a iné), ostatné sú neklimakterické (pomaranč, čerešňa, jahody a podobne). Vlastnosti etylénueténu sa využívajú v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], kde sa aplikuje vo forme kyseliny 2-chlóetylfosfónovej (etefón), ktorá uvoľňuje etylénetén postupne. V praxi sa takto urýchľuje dozrievanie plodov, synchronizuje kvitnutie ananásov, alebo sa napomáha klíčeniu niektorých semien.
 
Dôležitým účinkom etylénueténu (ktorý sa často využíval vo fyziologických pokusoch) je inhibícia rastu etiolovaných (ešte nevystavených svetlu) klíčnych rastlín [[hrach]]u.
 
Tvorba etylénueténu sa zvyšuje aj pri mnohých stresových podmienkach, napr. nadbytok vody, výkyvy teploty, poranenie, alebo napadnutie [[patogén]]om. Odpoveď nastáva už po 20-60 minútach, a može byť signálom pre obranné mechanizmy rastlín (napr. na tvorbu [[fytoalexín]]ov)
 
[[Kategória:Alkény]]