Olybrius: Rozdiel medzi revíziami

Olybrius sa narodil okolo r.[[420]] v senátorskej rímskej rodine Sexta Petronia Proba. Prísľubom jeho budúcej politickej kariéry bol sobáš s dcérou cisára Valentiniana III. Plicidiou. Keď v roku 455 Vandali pod vedením ich kráľa Geisericha vyplienili Rím a odviekli jeho manželku, jej sestru a matku, Olybrius musel odísť a našielnajsť si útočisko v Konštantinopole (Byzantská ríša). Tu sa stal senátorom a v roku [[466]] konzulom. Medzitým sa udalosti v západorímskej ríši stávali stále kritickejšími. Už v minulosti stratila ríša rozsiahle územia v prospech Germánov. Cisári vládnuci obvykle v krátkom slede za sebov sa snažili zabrániť hroziacej katastrofe, ale ich snaha bola neúspešná. V roku 467 sa cisárom stal východný Riman [[Anthemius]]. Viedol boje s Vandalmi a s Vizigótmi a tiež neúspešne. Jeho postavenie sa stalo horším, keď sa proti nemu postavil veliteľ jeho vojsk [[Ricimer]]. Konflikt medzi nimi vyústil do občianskej vojny, v ktorej Ricimerové vojská obľahli Rím. Východorímsky cisár [[Lev I.]] sa rozhodol riešiť situáciu tým, že poslal Olybria na urovnanie konfliktu. Olybriovi bol naklonený aj Geiserich, ktorý bol s ním v príbuzenskom vsťahu.(Geiserichov syn [[Hunerich]] bol ženatý s Luciniou Eudociou, so sestrou Olybriovej manželky). Po trojmesačnom obliehaní sa vzbúrenci prebili do stredu mesta a cisára Anthemia popravili. Ricimer bol germánskeho pôvodu, nemohol sa stať rímskym cisárom, preto uvítal Olybria, ktorého korunovali za cisára. Senát súhlasil s korunováciou. Olybrius nevládol dlho, po niekoľkých mesiacoch podľahol chorobe (vodnatieľke) a cisársky trón zostal na štyri mesiace neobsadený.