Vokatív: Rozdiel medzi revíziami

V slovenčine už vokatív z morfologického hľadiska prakticky neexistuje, zachovalo sa iba zopár tvarov, ktoré sa už ale dnes za vokatív nepovažujú (synku, bratku, človeče, chlapče, otče, priateľu, švagra, kmotre, chlape, bože, majstre, šéfe). Ide o staršie výrazy a staršie a ironické kontexty, iba tvary ako šéfe sú nedávno spätne prebrané z češtiny. Syntaktický vokatív sa realizuje pomocou morfologického nominatívu. V ľudovom - teda nespisovnom - jazyku možno však dnes (azda pod vplyvom angličtiny a/alebo maďarčiny) pozorovať vokatív tvorený koncovkou -i pre vlastné mená a niektorých príbuzných (Paľo - Pali, Zuza - Zuzi, mama - mami, oco- oci, babka - babi), ktoréktorý je však často synonymný s zdrobneným nominatívom (z ktorého zrejme pôvodne aj vznikol).