'''Hunerich''' (nar. *asi v r. [[411/15]] - zom. †[[23.12 december]] .v r. [[484]]) bol [[kráľ]] [[Vandalov]] v rokoch [[477]]-[[484]].
Hunerich bol najstarším synom vandalského kráľa [[Geiserich]]a. Svojou krutosťou sa podobal otcovi, ale zmyslom pre rytierskosť už nie, aby zabezpečil trón svojmu synovi Hilderichovi vyvražďoval svoje príbuzenstvo a dopustil sa doslova vyhladzovania vandalskej šľachty. Na jeho príkaz sa [[1. február]]a v roku [[484]] v Kartágu konal cirkevný koncil na ktorom mali katolickíkatolícki biskupi v teologickej vedeckej rozprave s ariánskymi kňazmi dokázať pravosť svojej viery. Koncil bol prerušený potom čo ariánsky patriarcha Cyril vyprovokoval ostré spory. Henerich na to 24. 2. 484 vydal edikt v ktorom označil katolíkov za jediných vinníkov a zakázal im činnosť. Od [[1. jún]]a [[484]] sa mohlo vyznávať len ariánske náboženstvo. Katolíkom ktorí sa postavili na odpor konfiškovali majetok, telesne ich trestali a posielali na nútene práce. Mnohí zaplatili svojim životom. V tom roku postihlo Vandalské kráľovstvo sucho následkom čoho bol nedostatok potravín, ľudia zomierali hladom a po krajine sa začal šíriť mor. [[23. decembra]] 484 v Kartágu morovej nákaze podľahol aj samotný kráľ Hunerich.
