Vuk Stefanović Karadžić: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v dedine Tršić pri [[Loznica|Loznici]]. Meno Vuk, vlk po srbsky, získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na [[tuberkulóza|tuberkulózu]]. Čítať a písať sa naučil od svojho príbuzného Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v [[kláštor]]e [[Kláštor Tronoša|Tronoša]], neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako [[samouk]]. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti [[Osmanská ríša|Turkom]] a napísal o nich viacero správ. V roku [[1813]] po porážke prvého z povstaní odišiel do [[Viedeň|Viedne]], kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňazí a žil v chudobe. Zomrel v roku [[1864]] vo Viedni.

Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu ''Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš, ako hovoríš, a čítaj, ako je napísané).''

Zo staroslovanskej abecedy Karadžić použil nasledovnýchnasledujúcich 24 písmen:

Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako [[Pavol Dobšinský|Dobšinský]] u nás, alebo [[Alexander Nikolajevič Afanasiev|Afanasjev]] v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko dielovzväzkov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi [[Jacob Grimm]], prekladali ich najväčší súdobí básnici: [[Johann Wolfgang Goethe|Goethe]], [[Alexandr Sergejevič Puškin|Puškin]], [[Adam Mickiewicz|Mickiewicz]] a písali o nich mnohí iní európski učenci, okrem iných aj [[Ľudovít Štúr]]. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo [[Srbsko|Srbska]], ale aj z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], [[Dalmácia|Dalmácie]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hory]].

*[http://www.antikvarne-knjige.com/eknjige/prvi_srpski_bukvar.html Први српски буквар 1827 -– Електронска књига]

*[http://www.antikvarne-knjige.com/biografije/vuk_karadzic/elektronske_knjige_vuka_karadzica.html Приповијетке 1853 -– е-књига (PDF)]

*[http://www.antikvarne-knjige.com/biografije/vuk_karadzic/elektronske_knjige_vuka_karadzica.html Црна Гора и Црногорци 1837 -– е-књига (PDF)]