Kráľovstvo oboch Sicílií: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnené informácie a informačný zdroj Značka: odkazy na rozcestníky |
Doplnené wikilinky |
||
Riadok 52:
Základom kráľovstva bolo územie medzi Neapolom a Capuou (spolu s grófstvom Aversa), ktoré získali v 1. polovici 11. storočia [[Normani]] od pápeža ako léno za ich pomoc proti Byzantskej ríši a Arabom. V roku 1059 získal ich vodca Robert Guiscard od pápeža Mikuláša II. lénom Apúliu, Kalábriu, Benevento a Salerno, ako aj ostrov Sicíliu. V roku 1130 získal vojvoda Roger II. od pápeža titul kráľa Apúlie, Kalábrie a Sicílie, postupne sa jeho kráľovstvo začalo nazývať Kráľovstvom oboch Sicílií (podľa gréckeho názvu pre juh Talianska ''Sikélia'').
Kráľovstvo prešlo v roku 1194 sobášom Konštancie Sicílskej, dcéry Rogera II., s rímsko-nemeckým cisárom Henrichom VI. na štaufskú dynastiu (po ich smrti sa v roku 1198 stal sicílskym kráľom [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II. Štaufský]], rímsko-nemecký cisár v rokoch 1212/1220 - 1250). Kráľovstvo bolo oporou cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] Fridricha II. v jeho sporoch s [[pápež]]mi.
V roku [[1282]] sa kráľovstvo rozpadlo na [[Neapolské kráľovstvo]], v ktorom vládli Anjouovci, a na [[Sicílske kráľovstvo]], ktoré získali králi z Aragónska. V dôsledku ďalšieho historického vývoja však boli obe kráľovstvá často spojené personálnou úniou (vládol im teda jeden panovník). V rokoch 1505 - 1713 to boli španielski králi, v rokoch 1735 - 1799 sa obe kráľovstvá stali sekundogenitúrou španielskych Bourbonovcov (vládol im teda druhorodený syn panujúceho kráľa). V roku 1799 bol kráľ Ferdinand IV. Bourbonský (ako neapolský kráľ) zbavený trónu povstaním republikánsko-jakobínskych síl, ktoré na niekoľko mesiacov (január - jún 1799) vytvorili Parthenopskú republiku. Po druhej detronizácii Ferdinanda IV. Napoleonom Bonapartom začiatkom roku 1806 zveril neapolský trón Napoleon svojmu bratovi [[Jozef I. Bonaparte|Jozefovi Bonapartovi]] (kráľom bol v rokoch 1806 - 1808). V rokoch 1808 - 1815 bol neapolským kráľom generál francúzskej armády [[Joachim Murat]]. V decembri roku 1816 Ferdinand IV. obnovil Kráľovstvo oboch Sicílií a vládol v ňom ako Ferdinand I. až do svojej smrti v roku 1825.<ref>HONZÁK, F. {{--}} PEČENKA, M. {{--}} VLČKOVÁ, J.: ''Evropa v proměnách staletí.'' Praha : LIBRI, 1995, s. 240 - 241.</ref>
Obnovené Kráľovstvo dvoch Sicílií existovalo v rokoch [[1816]] – [[1861]]. V roku 1861 sa stalo súčasťou zjednoteného [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]].
== Referencie ==
| |||