Polikarpov Po-2: Rozdiel medzi revíziami

Po [[operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] nacistickým Nemeckom bolo niekoľko strojov U-2 upravených na nesenie bômb ako ľahké nočné bombardéry stroje boli dodatočne vyzbrojené jedným pohyblivým guľometom [[ŠKAS]] kalibru {{mm|7.62|m}}, ktorým disponoval druhý člen posádky sediaci za pilotom. LNB bol oproti štandardnej verzii vybavený tlmičmi hluku motora a boli celé čierne. Vďaka dobrým manévrovacím schopnostiam a jednoduchej technike pilotáže boli stroje schopné uskutočňovať činnosť, ktorej rýchloletiace ťažšie stroje neboli schopné<ref>{{Knižná referencia|autor=Jiří F. Šiška|názov=''Rudé hvězdy válečného nebe'' ISBN 80-7198-297-0|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 106|rok=1998}}</ref>. Nemeckí vojaci začali čoskoro prezývať LNB ''Nähmaschine'' (šijací stroj). Sovietske nočné bombardéry boli skutočne schopné takmer nehlučne priletieť nad nemecké pozície a zhadzovať bomby priamo do zákopov, narušujúc nočný spánok a deptajúc nepriateľských vojakov. Pre stíhačov bolo v noci pritom pomerne ťažké zostreliť tento dvojplošník. Najväčším nepriateľom nočných LNB sa stalo protilietadlové delostrelectvo a nočné reflektory [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]], ktoré boli schopné celkom oslepiť posádku, ktorá následne neraz strácala orientáciu. Na strojoch U-2 sa preslávili najmä posádky čisto ženského [[588. NBAP]], ktorý bol neskôr premenovaný na gardový [[46. GNBAP]]. Jeho prvou veliteľkou bola majorka [[Jevdokja Berčanskaja]]. Pluk čoskoro začali Nemci prezývať ''nočné bosorky''. Letkyne [[Jekaterina Vasilievna Riabovová]] a [[Nadežda Vasiljevna Popovová]] počas jednej z nocí uskutočnili po 18 bombardovacích letov. Mnohé z letkýň uskutočnilo do konca vojny viac než 800 bojových letov.