Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami

Pôvodné [[Thomas Edison|Edison]]ove žiarovky mali [[uhlík|uhlíkové]] [[vlákno]], dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]]ová [[zliatina]], ktorá lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály ([[špirála]] je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2 500 °C, keď wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenej banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[Podtlak]] by však spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené inertným plynom pod nízkym [[tlak]]om napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj [[halogény|halogén]]ovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).

 

 

Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách príkonu 25, 40, 60, 75, 100 a 150 [[watt]]ov (W). Svetelný tok klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 [[Lúmen (jednotka)|lm]], pre 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej [[účinnosť]] (pomer svetelného toku a príkonu) je pre 25 W žiarovku 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.