Ulanbátar: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 93:
 
== Dejiny ==
Mesto bolo založené v roku [[1639]] ako hlavné sídlo bogdgegéna, hlavy [[lamaizmus|lamaistov]] [[Vnútorné Mongolsko|Vnútorného Mongolska]]. Vtedy sa nazývalo ''Urga'' (Hlavný stan) alebo tiež ''Ich-chure'' (Veľký kláštor). Na prelome 17. a 18. storočia vznikla neďaleko kláštora obchodná osada ''Majmačen''. Počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa plocha medzi [[kláštor]]om a obchodnou osadou začala zmenšovať. Pre správu [[Vonkajšie Mongolsko|Vonkajšieho Mongolska]] si [[Dynastia Čching|mandžuský]] miestodržiteľ vybral mesto za svoje sídlo. Vzhľadom na jeho strategickú polohu medzi [[Rusko]]m a [[Čína|Čínou]] bol v roku [[1861]] v meste otvorený ruský konzulát. V roku [[1911]] bola za ruskej podpory čínsko-mandžuská vláda zvrhnutá a vyhlásený autonómny ''Mongolský štát''. Vtedajšia Urga bola na krátku dobu premenovaná na ''Nijs-lel-chure''. November [[1919]] ale znamenal opätovné obsadenie Mongolska čínskymi vojskami. Rôzne boje pretrvávali až do roku [[1921]], keď bolo mesto [[6. júl]]a oslobodené revolučnými skupinami Süchbátara a [[Čojbalsan (osoba)|Čojbalsana]] za podpory [[Červená armáda|Červenej armády]]. V roku [[1924]] sa po prvýkrát zišiel Veľký ľudový chural a vyhlásil ''Mongolskú ľudovú republiku''. Vtedy došlo k premenovaniu mesta na dnešný názov Ulanbátar. V tej dobe tvorili mesto hlavne [[jurta|jurty]] a rôzne hlinené a drevené domčeky. Medzi nimi vynikali lamaistické chrámy zoso zlatými vežami. Došlo k rozčleneniu obyvateľov mesta na lamov, kniežatá, kupcov, remeselníkov, Číňanov a Rusov. Vzhľadom na veľký vplyv [[ZSSR]] pokračovala výstavba mesta podobne ako v iných sovietskych mestách. Centrom novej výstavby sa stala {{km|20|m}} dlhá trieda Mieru, ktorá pretína mesto od západu k východu. Pozdĺž nej boli časom vystavený moderné výškové budovy s ministerstvami, úradmi, obchodmi i bytmi. Na centrálnom námestí bol postavený obrovský pomník a [[mauzóleum]] Süchbátara, vládne budovy, [[opera]], národné [[divadlo]] (1932) a veľký hotel Altaj. Centrum mesta obopína okružná ulica, ktorá nadväzuje na triedu Mieru. Pozdĺž nej je postavené univerzitný tábor ''(založený v roku [[1942]])'' s výskumnými a vedeckými ústavmi, Palácom pionierov a Palácom športu. V západnej časti mesta nájdeme veľké panelové [[sídlisko]]. Juhovýchodne od centra boli vybudované priemyslové závody.
 
== Súčasnosť ==