Slovenská humanistická a renesančná literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
kat. |
k |
||
Riadok 1:
'''Slovenská renesančná a humanistická literatúra''' ([[1500]] – [[1650]]) sa rozvíjala v nepriaznivom období (turecké vpády, uhorská porážka pri Moháči, protihabsburské povstania, reformácia, protireformácia).▼
V Uhorsku sa humanizmus a renesancia začína uplatňovať až koncom 15. storočia, a to najmä zásluhou kráľa Mateja Korvína, ktorý v Bratislave založil univerzitu Academia Istropolitana ([[1465]]).▼
V období renesancie sa oslabuje moc feudálov a cirkvi. Silnie meštiactvo, ktoré zdôrazňuje pozemský život, slobodu myslenia a konania. V mestách vznikajú školy a kníhtlačiarne.▼
▲Slovenská renesančná a humanistická literatúra sa rozvíjala v nepriaznivom období (turecké vpády, uhorská porážka pri Moháči, protihabsburské povstania, reformácia, protireformácia).
▲V Uhorsku sa humanizmus a renesancia začína uplatňovať až koncom 15. storočia, a to najmä zásluhou kráľa Mateja Korvína, ktorý v Bratislave založil univerzitu Academia Istropolitana (1465).
▲V období renesancie sa oslabuje moc feudálov a cirkvi. Silnie meštiactvo, ktoré zdôrazňuje pozemský život, slobodu myslenia a konania. V mestách vznikajú školy a kníhtlačiarne.
V umení sa stáva vzorom antický ideál krásy a radosti zo života, spisovatelia napodobňujú antických autorov. Kultúra a literatúra už nemá prevažne náboženský charakter ako v stredoveku, rozvíja sa aj svetská literatúra.
Literárnym a náboženským (liturgickým) jazykom v tomto období je latinčina, čeština a slovakizovaná čeština.
V slovenskej humanistickej a renesančnej literatúre sa rozvíjala:
▲== 1.) Latinská humanistická poézia ==
Významnými predstaviteľmi latinskej humanistickej poézie boli Martin Rákovský a Jakub Jakobeus.
Řádek 19 ⟶ 14:
Napísal dve veršované latinské skladby v elegickom distichu (striedanie hexametra – šesťstopový daktylo-spondejský verš – s pentametrom – päťstopový daktylský verš)
▲• O svetskej vrchnosti
'''Jakub Jakobeus''' (prvá polovica 17. storočia)
Prišiel z Čiech do Prešova a žil tam ako exulant.
▲• Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota) – ide o báseň s národno - vlastneckými myšlienkami, ktoré signalizujú prebúdzanie slovenského národného povedomia u vtedajšieho meštianstva. Perzonifikovaná postava ubiedenej a plačúcej matky Slovákov plače nad strašným osudom svojich detí. V náreku rozpráva Kristovi o pohromách, vojnách, more, o diablových nástrahách a ostatných nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú jej potomstvo. K súcitu vyzýva slovenskú prírodu. V básni jasne cítiť úctu k slávnej slovenskej národnej minulosti.
▲== 2.) Renesančná poézia ==
Renesančná poézia bola písaná v češtine, resp. v slovakizovanej češtine. Predstavuje ju:
== 3.) Humanistická veda ==▼
Humanizmus a renesancia u nás vyvrcholili až v 16. a 17. storočí. Bolo to obdobie rozkvetu vedy, ktorá už nechcela stáť v službách teológie. Predstaviteľmi humanistickej vedy boli profesori na pražskej univerzite.
Řádek 46 ⟶ 33:
Bol lekár, ktorý predviedol prvú verejnú pitvu a svojimi spismi kliesnil cestu modernej lekárskej vede.
'''Vavrinec Benedikt z Nedožier''' (1555 – 1615)
Bol jazykovedec, ktorý napísal prvú systematickú gramatiku češtiny.
== 4.) Renesančná dráma ==▼
V dramatickej tvorbe prekvitali latinské humanistické školské hry s biblickou, antickou a historickou tematikou. Hrávali sa v školách a mali výchovný cieľ. Významnejšie hry napísali Pavel Krmezer a Jur Tesák Mošovský.
| |||