Geb: Rozdiel medzi revíziami

'''Geb''' bol staroegyptský [[boh]] zeme a perzonifikácia zeme. [[Egypťania]] ho považovali za otca všetkých bohov. Zrodil sa zo zväzku boha vzduchu[[vzduch]]u [[Šu]] s bohyňou vlhkosti [[Tefnet]]. Spolu s bohyňou nebies [[Nut]] splodil boha slnka [[Re]] a následne aj ostatných bohov, ktorým potom vládol. Podľa egyptského chápania zosobňoval Geb Zem takpovediac v jej materiálnej podobe, ako obrovský kotúč, ktorý pláva vo vesmírnych vodách boha Nuta, i ako pôdu, ktorá poskytuje živým každodennú potravu a mŕtvym večný odpočinok. Nebol však bohom jej plodivej sily, ktorá dávala vyrastať stromom[[strom]]om a rastlinám, ani jej vnútorného bohatstva, ktorého sa ľudia zmocňovali baníctvom. Napriek tomu sa tešil úcte všetkých ľudí. Bol predsa podmienkou ich existencie, prijímal do svojich útrob [[zrno]] a korene toho , čo zasadili, prijímali a chránili telá zomrelých. Osobitne si ho vážili ako ochrancu pred hadmi[[had]]mi a škorpiónmi[[škorpión]]mi, čo sa skrývali v zemi, a ako vynálezcu rôznych zaklínadiel proti ich poštípaniu, ktoré prezradil prostredníctvom kňazov[[kňaz]]ov aj ľuďom. Nadovšetko ho uctievali králi, veď sedeli na "Gebovom tróne" a boli nielen jeho nástupcami, ale priam dedičmi jeho vlády, ako nesčíselne krát vyhlasovali na svojich nápisoch. Dobu jeho vlády starí Egypťania považovali za obdobu zlatého veku u [[Gréci|Grékov]] či [[Rimania|Rimanov]], alebo rajského veku u [[Kresťania|kresťanov]] a [[Moslimovia|moslimov]].

Zobrazoval sa ako človek s kráľovskou korunou na hlave, ktorá sa niekedy nahrádzala husou[[hus]]ou, hieroglyfickým znakom jeho mena.