So silňujúcimsilnejúcim sa rímskym vplyvom bola iba otázka času, kedy si Rimania vyberú zámienku na podrobenie celej Galie. V roku [[58 pred Kr.]] sa miestodržiteľom Predalpskej aj Narbonenskej Galie stal [[Gaius Iulius Caesar]]. Situácia v slobodnej Galii bola pre Galov zlá. Obyvateľstvo bolo rozdrobené do kmeňov, ktoré boli rozdelené na menšie územia a tie sa neustále hádali a bojovali medzi sebou. Najsilnejšie kmene boli Belgovia na severe, Heduánci na juhu slobodnej Galie a Sekvani na juhovýchode. Z nich najsilnejší a najbojovnejší boli Belgovia, ktorí hraničili s [[Germáni|Germánmi]] a preto viedli neustále boje. Sekvani si na pomoc proti galským nepriateľom povolali z druhej strany [[Rýn]]a Germánov, ktorí boli povestní ako bojovný národ. Germáni už dávnejšie začali prenikať do úrodnej Galie a ohrozovať Galov, ktorí sa im neboli schopní brániť. Germánsky vodca [[Ariovist]] síce Sekvanom pomohol, no odísť do Germánie už nechcel a tak si podrobil aj Sekvanov, ktorí sa mu postavili. Germáni tak zabrali tretinu Sekvanska a obyvateľstvo neúprosne vykorisťovali. Okrem týchto kmeňov v Galii žili aj Aquitánci, na juhu Galie, severne od Hispánie, v Aquitánsku. Iné kmene boli Arverni, Venéti, Sennóni, Karnutovia, Helvéťania a iní.
