Verzia z 13:10, 27. jún 2022 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací →‎Zdroj: kt ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:22, 26. január 2023 upraviť vrátiť RONALDO-SK (diskusia \| príspevky) 4 416 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 25: Od začiatku operácie Barbarossa postúpili nemecké vojská do konca júna až k [[Minsk]]u, kde zajali v byalistocko-minskom kotle viac než 300 000 vojakov Červenej armády. Sovietska obrana sa začiatkom mesiaca júl ustálila na čiare [[Vicebsk]] – [[Orša]] – [[Mahiľov]]. Tu vojská [[Červená armáda\|Červenej armády]] a [[Wehrmacht]]u zvádzali ťažké boje. Najdlhšie sa bránili jednotky 61. zboru, medzi nimi napr. 172. divízia generálmajora [[Michail Timofejevič Romanov\|M. T. Romanova]] v [[Mahiľov]]e, a to až do 26. júla 1941. 6. júla 1941 vojská skupiny armád Stred poľného maršala [[Fedor von Bock\|Fedora von Bocka]] obsadili [[Vicebsk]]. Nemci sa snažili podniknúť ~~obkľučovacie~~obkľúčovacie manévre, ale sovietskym jednotkám sa z obkľúčenia podarilo uniknúť. [[Červená armáda]] sa sústredila na ďalšie obranné boje a spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. Dňa 30. júla podnikli jednotky pod vedením [[Georgij Žukov\|Georgija Žukova]] úspešný [[protiútok pri Jelni]], pri ktorom po prvýkrát od začiatku vojny dokázali obsadiť územie, ktoré bolo predtým ovládané Nemcami. Začiatkom augusta uskutočnili tankové zväzy 9. nemeckej armády ~~obkľučovací~~obkľúčovací manéver, časť brániacich sa sovietskych vojsk v dňoch 5. – 6. augusta obišli a obsadili [[Smolensk]]. V obkľúčenom kotle južne od Smolenska zostalo 300 000 červenoarmejcov 16., 19. a 20. armády. Ďalším obkľúčeným sovietskym jednotkám sa podarilo uniknúť vďaka úderom posíl vojsk [[Západný front (skupina armád)\|Západného frontu]]. Tým sa podarilo skonsolidovať ďalšiu obrannú líniu pred Moskvou. Išlo hlavne o sily 19. a 20. armády. V priestore pri Jelni boje pokračovali a Červená armáda prešla do obrany dňa 10. septembra. V obkľúčení pri Smolensku Nemci zajali 300 000 vojakov, ukoristili 3 200 tankov a 3 000 diel, avšak sami utrpeli veľké straty, keď prišli o 250 000 mužov a značné množstvo techniky. Vďaka týmto dlhotrvajúcim a vyčerpávajúcim bojom však mohla Červená armáda skonsolidovať obranu pred nemeckým [[Bitka o Moskvu\|útokom na Moskvu]]. Nemci stratili teoretickú možnosť dobyť Moskvu na prelome letných a jesenných mesiacov z chodu. Mnohí autori považujú úspešnú obranu a sovietske protiútoky v priestore Smolenska za jeden z rozhodujúcich okamihov bojov na východnom fronte<ref>Glanz, D., ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay.'' Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 21-22</ref>. Aj keď je otázne, či by nemecké sily skutočne boli schopné Moskvu z chodu obsadiť, bez toho aby výrazne ohrozili krídla svojich útočiacich vojsk.

Bitka o Smolensk (1941): Rozdiel medzi revíziami