Zeus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnené podľa EN |
Doplnené |
||
Riadok 83:
Mnohé mýty vykresľujú Héru ako žiarlivú a dôslednú nepriateľku Diových mileniek a ich detí s nimi počatými. Istý čas mala nymfa menom [[Écho (nymfa)|Echo]] za úlohu odvádzať pozornosť Héry od jeho záležitostí neustálym rozprávaním, a keď Héra zistila podvod, prekliala Écho, aby opakovala slová iných.
Raz sa stalo, že Zeus pobúril svojím správaním Héru a ostatných bohov natoľko, že kým spal, spútali ho, aby sa nemohol ani pohnúť. Dia zachránila bohyňa [[Thetis (mytológia)|Thetis]]. Zeus bol na Héru tak nahnevaný, že ju potrestal zavesením za ruky, navyše jej na nohy priviazal nákovy. Všetci bohovia mu potom museli odprisahať, že to už nikde nezopakujú.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Parker, Stanton|titul=Mytológia, mýty, povesti a legendy|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=2006|isbn=80-89144-59-4|strany=190}}</ref>
Zeus na seba zobral podobu [[Amfitryón|Amfitrióna]], aby mohol zviesť jeho manželku [[Alkméné (mytológia)|Alkméné]]. Tú noc nechal trojnásobne predĺžiť. Zeus sa potom tesne pred pôrodom chválil, že dieťa, ktoré sa ide narodiť, bude vládnuť nad celým rodom [[Perseus (mytológia)|Persea]]. To nahnevalo Héru, ktorá zariadila, aby sa skôr narodil syn kráľa [[Sthenelos (syn Persea)|Sthenela]]. Tak Alkméné porodila až po [[Nikippé (dcéra Pelopa)|Nikippé]], mala dvojičky, Diovho syna [[Herakles (mytológia)|Herakla]] a Amfitryónovho syna [[Ifikles (mytológia)|Ifikla]]. Avšak Diova predpoveď sa takto týkala [[Eurystheus|Eurysthea]], budúceho kráľa Mykén, Tirynte a Arga, pre ktorého musel neskôr Herkules vykonať dvanásť ťažkých úloh.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Parker, Stanton|titul=Mytológia, mýty, povesti a legendy|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=2006|isbn=80-89144-59-4|strany=120 - 121}}</ref> Podľa Diodóra Sicílskeho bola [[Alkméné (mytológia)|Alkméné]], Héraklova matka, úplne poslednou smrteľnou ženou, s ktorou kedy Zeus spal; po Héraklovom narodení prestal plodiť ľudí úplne a nezplodil už žiadne dieťa.
Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom netúžilo a vtedy neváhal premeniť sa na býka, labuť, dážď alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal. Zo vzťahu s:
Řádek 148 ⟶ 150:
Raz dal boh slnka [[Hélios]] svoj voz riadiť svojmu neskúsenému synovi [[Faethón (mytológia)|Faethónovi]]. Faethón nedokázal ovládať otcove kone, a tak skončil voz príliš vysoko, čím spôsobil mrznutie na zemi, alebo príliš nízko, čím všetko spálil. Samotná zem sa modlila k Diovi, a aby zabránil ďalšiemu nešťastiu, Zeus vrhol na Faethóna blesk, zabil ho a zachránil svet pred ďalšou škodou. V satirickom diele ''Dialógy bohov'' od [[Lukianos zo Samosaty|Lukiána zo Samosaty]] Zeus nadáva Héliovi, že dopustil, aby sa niečo také stalo. Vráti mu poškodený voz a varuje ho, že ak sa to odváži urobiť ešte raz, zasiahne bleskom aj jeho.
Keď hrdina [[Dioskúrovia|Kastor]] umrel, jeho brat, dvojča Polydeukés veľmi smútil a tiež túžil po smrti. To však kvôli jeho božskému pôvodu nebolo možné. Zeus teda rozhodol, že sa o svoju nesmrteľnosť môže podeliť s bratom, ale na oplátku si musí zobrať podiel na jeho smrteľnosti. Súrodenci potom spolu bývali tak v ríši mŕtvych ako aj na Olympe.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Parker, Stanton|titul=Mytológia, mýty, povesti a legendy|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=2006|isbn=80-89144-59-4|strany=205}}</ref>
=== Premeny ===
| |||