Jin a jang: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+ref |
|||
Riadok 6:
Jin a jang do seba organicky zapadajú a sú [[základ|základom]] všetkých [[jav|javov]]. Napríklad obraz ''Hory v hmle'' zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením jin (hmly) a jang (hôr).
Učenie o jine a jangu je je obsiahnuté už v [[I-ťing|Knihe premien]] a zahrnuje myšlienku, že vo všetkom, čo je, pôsobia dva protikladné princípy, princíp mužský, aktívny (jang), a princíp ženský, pasívny (jin). V čínskom stredoveku sa táto myšlienka stala priamo ústrednou filozofickou ideou - zčasti preto, že Kniha premien bola vtedy všeobecne v nesmiernej vážnosti, najmä však preto, že do značnej miery zodpovedala čínskemu cíteniu. Toto dominantné postavenie však nezískala prostredníctvom nejakej zvláštnej školy (hoci istý čas existovala taká škola - [[škola jin-jangu]]), ale menovite tým, že jej myšlienku prevzali tak predstavitelia [[konfucianizmus|konfucianizmu]] , ako aj [[taoizmus|taoizmu]] a urobili ju stredom svojho výkladu sveta.
Napr. ranostredoveký konfuciánsky filozof [[Tung Čung-šu]] učí: ''Doplnkom všetkých vecí je jin a jang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z jin a jang. Vladár je jang a služobník jin. Otec je jang a syn je jin. Manžel je jang a manželka je jin…''<ref name="MDF"/>
| |||