[[Súbor:Andrew II (Chronicon Pictum 124).jpg|náhľad|vľavo|Zobrazenie Ondreja II. v [[Obrázková kronika|Obrázkovej kronike]]]]
Ondrej II. nastúpil na trónSúúúúúíííí za zvláštnych okolností. Jeho predchodcom bol jeho brat [[Imrich (Uhorsko)|Imrich]]. Ešte počas života otca [[Belo III.|Bela III.]] vykonával Ondrej funkciu [[Halič (región)|haličského]] kniežaťa, miestnej šľachte – bojarom sa však jeho vláda nepáčila, preto ho vyhnali. Neuspokojený mladík napadol vlastného brata – uhorského kráľa Imricha, ktorého chcel zbaviť trónu, alebo aspoň nejakých území, čo sa mu aj podarilo. Od roku [[1197]] sa stal pánom [[Dalmácia|Dalmácie]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]], kde si počínal ako suverénny panovník. S bratom sa dostal ešte niekoľkokrát do sporov, ktoré sa vždy skončili prímerím. Nedôvera medzi bratmi však trvala. I preto je ťažko pochopiteľné, prečo Imrich určil pred smrťou za poručníka svojho syna [[Ladislav III. (Uhorsko)|Ladislava]] práve Ondreja. K malému následníkovi trónu sa Ondrej správal veľmi škaredo. Svedčí o tom i napomenutie [[pápež]]om [[Inocent III.|Inocentom III.]] Keď však päťročný Ladislav zomrel, Ondrejovi nestálo v ceste na uhorský trón vôbec nič.
