Artemis (bohyňa): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Doplnené podľa EN Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky |
||
Riadok 2:
'''Artemis''' alebo '''Artemida''' (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky [[Diana]]) je [[Staroveké Grécko|starogrécka]] dcéra bohyne [[Léto]] (Latóny) a boha [[Zeus|Dia]] a sestra (dvojička) boha [[Apolón]]a ([[Foibos|Foiba]]).
Artemis je bohyňa lovu, divočiny, divých zvierat, [[Príroda|prírody]], [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácie]], [[Pôrod|pôrodu]], starostlivosti o deti a [[Cudnosť|cudnosti]]. Bola silne stotožňovaná so [[Seléné|Selénou]], zosobnením Mesiaca, a [[Hekaté]], ďalším lunárnym božstvom, a tak bola popri oboch spomínaných považovaná za jedno z najvýznamnejších lunárnych božstiev v mytológii. Často sa túlala po gréckych lesoch, pričom ju sprevádzal početný sprievod, ktorý väčšinou tvorili [[Nymfa (mytológia)|nymfy]], niektorí smrteľníci a lovci. Jej rímskym ekvivalentom je bohyňa [[Diana (mytológia)|Diana]].
V gréckej tradícii je Artemis dcérou [[Zeus|Dia]] a [[Léto]], je dvojčaťom [[Apolón|Apolóna]]. Vo väčšine opisov sú dvojčatá plodom mimomanželského vzťahu. Za to Diova manželka Héra zakázala Léto rodiť kdekoľvek na súši. Útočisko Léto poskytol iba ostrov [[Dilos|Délos]], kde mohla porodiť svoje deti. Zvyčajne sa ako prvé narodí dvojča Artemis, ktorá potom pokračuje v asistencii Léto pri pôrode druhého dieťaťa, Apolóna. Podobne ako jej brat bola ''kourotrofickým'' (dieťa vychovávajúcim) božstvom, teda patrónkou a ochrankyňou malých detí, najmä mladých dievčat, a žien, a verilo sa, že na ženy a deti privoláva choroby a zároveň ich od nich zbavuje. Artemis bola uctievaná ako jedna z hlavných bohyň pôrodu a pôrodníctva spolu s [[Eileithýia|Eileithýou]] a [[Héra (bohyňa)|Hérou]]. Podobne ako [[Aténa (mytológia)|Aténa]] a [[Hestia]], aj Artemis radšej zostávala panenskou bohyňou a bola zaprisahaná, že sa nikdy nevydá, a tak bola jednou z troch gréckych panenských bohyň, nad ktorými bohyňa lásky a žiadostivosti [[Afrodita]] nemala žiadnu moc.
V mýtoch a literatúre je Artemis predstavovaná ako lesná bohyňa lovu, obklopená svojimi stúpencami, ktorým sa nesmie skrížiť cesta. V mýte o [[Aktaión|Aktaeónovi]], keď ju mladý lovec uvidí kúpať sa nahú, rozhnevaná bohyňa ho premení na jeleňa a potom ho zožerú jeho vlastné lovecké psy, ktoré nepoznajú vlastného pána. V príbehu o [[Kallisto (mytológia)|Kallisto]] je dievča vyhnané z Artemidinej spoločnosti po tom, čo porušilo sľub panenstva, keď si ľahlo s Diom a bolo ním oplodnené.
V epickej tradícii Artemis počas [[Trójska vojna|trójskej vojny]] zastavila vietor vanúci na grécke lode a uväznila grécku flotilu v Aulide po tom, čo kráľ [[Agamemnón]], vodca výpravy, zastrelil a zabil jej posvätného jeleňa. Artemis požadovala obetovanie [[Ifigeneia|Ifigénie]], Agamemnónovej mladej dcéry, ako náhradu za zabitého jeleňa. Vo väčšine verzií, keď Ifigéniu privedú k oltáru, aby ju obetovali, Artemis ju poľutuje, odvedie ju a na jej mieste nechá iného jeleňa. Vo vojne, ktorá nasledovala, Artemis spolu so svojím bratom-dvojčaťom a matkou podporovala [[Trója|Trójanov]] proti Grékom a vyzvala Héru na súboj.
Artemis bola jedným z najuctievanejších starogréckych božstiev, jej kult sa rozšíril po celom starovekom Grécku, jej početné chrámy, oltáre, svätyne a miestne uctievanie sa nachádzali všade v antickom svete. Jej veľký chrám v [[Efez|Efeze]] bol jedným zo [[Sedem divov starovekého sveta|siedmich divov starovekého sveta]], kým nebol vypálený do tla. K Artemidiným symbolom patril luk a šíp, tulec a lovecké nože a posvätnými boli pre ňu [[jeleň]] a [[Cyprusovité|cyprus]]. Diana, jej rímsky ekvivalent, bola uctievaná najmä na Aventínskom vrchu v Ríme, pri jazere Nemi v Albánskych vrchoch a v [[Kampánia|Kampánii]].
== Pozri aj ==
* [[Zoznam postáv gréckej mytológie]]
Řádek 9 ⟶ 18:
{{Projekt|commonscat=Artemis}}.
== Zdroj ==
{{preklad|en|Artemis|1140179761}}
{{Grécka mytológia}}
| |||