|
}}
'''László Szabó''' (* [[19. marec]] [[1917]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]{{--}}† [[8. august]] [[1998]], Budapešť) bol [[Maďarsko|maďarský]] [[šach (hra)|šachový]]ový [[Veľmajster (šach)|veľmajster]].
== Životopis ==
Narodil sa v [[Budapešt]]iBudapešti. Na medzinárodnú šachovú scénu prerazil v roku 1935 vo veku 18 rokov, keď vyhral na Maďarskýchmaďarských šachových majstrovstvách, medzinárodnom turnaji v maďarskom [[Tatatóváros]]i, kde ho vybrali, aby reprezentoval svoju krajinu na 6. šachovej olympiáde vo [[Varšava|Varšave]]. Diváci na olympiáde obdivovali mladíkov útočný štýl, ktorý bol v rozpore s defenzívnym, pozičným štýlom jeho krajanov. Mladý Szabó údajne študoval pod vedením [[Géza Maróczy|Gézu Maróczyho]], ktorý bol v tom čase patriarchálnou postavou maďarského šachu a ktorý predtým trénoval budúcich majstrov sveta [[Max Euwe|Maxa Euweho]] a [[Věra Menčíková|Věru Menčíkovú]].
Pred [[II. svetová vojna|II. svetovou vojnou]] prišli ďalšie úspechy, vrátane jednoznačného víťazstva na Medzinárodnom šachovom kongrese v [[Hastings]]e 1938/39 (turnaji, s ktorým sa jeho meno ešte dlho potom spájalo). V tom čase začal pracovať ako [[bankár]] na devízovom trhu.
Po vypuknutí vojny ho odviedli do [[tábor nútených prác|tábora nútených prác]] a neskôr ho zajali ruské jednotky, ktoré ho držali ako vojnového zajatca. Po vojne sa vrátil k šachu a zúčastnil sa na mnohých významných medzinárodných podujatiach. Skončil piaty na veľmi náročnom turnaji v Groningene v roku 1946, na ktorom sa zúčastnili aj [[Mikhail Botvinnik|Botvinnik]], [[Max Euwe|Euwe]], [[Vasilij Smyslov|Smyslov]], [[Miguel Najdorf|Najdorf]], [[Isaac Boleslavsky|Boleslavsky]] a [[Alexander Kotov|Kotov]]. Na medzipásmovom turnaji v [[Saltsjöbaden]]e v roku 1948 skončil druhý za [[David Bronstein|Bronsteinom]], ale v Hastingse v roku 1947/48, Budapešti v roku 1948 a Hastingse v roku 1949/50 obsadil prvé miesto. Piate miesto na medzipásmovom turnaji v Saltsjöbadene v roku 1952 a v Gothenburgu v roku 1955 mu zaručilo miesto na turnaji kandidátov. Najbližšie k titulu majstra sveta sa dostal na svojom treťom a poslednom turnaji kandidátov, ktorý sa konal v Amsterdame v roku 1956, kde sa delil o tretie miesto s Bronsteinom, [[Efim Geller|Gellerom]], [[Tigran Petrosian|Petrosianom]] a [[Boris Spassky|Spasskym]] za Smyslovom a [[Paul Keres|Keresom]].
Na medzinárodnej scéne sa mu darilo aj v 60. a 70. rokoch. Bol prvý v [[Záhreb]]e v roku 1964, prvý v Budapešti v roku 1965 (s [[Lev Polugajevsk|Polugajevským]] a [[Mark Tajmanov|Tajmanovom]]), prvý v [[Sarajevo|Sarajeve]] v roku 1972, prvý v Hilversume v roku 1973 (s Gellerom) a o prvé miesto sa delil aj v Hastingse v roku 1973/74 (s [[Gennadij Kuzmin]], [[Jan Timman|Timmanom]] a [[Mikhail Tal|Talom]]).
|
