Traján: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: cy:Trajan |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Obrázok:Trajan.jpg|náhľad|180px|Trajánova busta]]▼
|Meno = Marcus Ulpius Nerva Traianus
'''Marcus Ulpius Nerva Traianus''' (* [[18. september]] [[53]] – † [[9. august]] [[117]]), rímsky cisár ([[98]] - 117), bežne nazývaný Traján, bol druhým zo skupiny tzv. „piatich dobrých cisárov“ [[Staroveký Rím|rímskej ríše]] a jedným z najväčších celkovo. Pod jeho vládou ríša dosiahla svoju najväčšiu územnú expanziu.▼
|Portrét = Trajan-Xanten.JPG
|Popis = socha rímskeho cisára
|Veľkosť obrázka =
|Dátum narodenia = [[18. september]] [[53]]
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia = [[9. august]] [[117]]
|Miesto úmrtia =
}}
▲'''Marcus Ulpius Nerva Traianus''' (* [[18. september]] [[53]] – † [[9. august]] [[117]]), rímsky cisár ([[98]] - 117), bežne nazývaný Traján, bol druhým zo skupiny tzv. „piatich dobrých cisárov“ [[Staroveký Rím|rímskej ríše]] a jedným z najväčších celkovo.
Pochádzal z Hispánskeho mesta [[Itaka|Itaky]], kde sa narodil v roku [[53]]. Životnú školu absolvoval v armáde, vynikol ako vojvodca a organizátor, rozumel si dobre s vojakmi ako aj so [[senátor|senátormi]] a [[filozof|filozofmi]].
Pre cisársku vládu si vytvoril vlastnú koncepciu, ktorá mala byť službou spoločnosti. Rozhodol sa skončiť s defenzívnou politikou a pripravil armádu na nové výboje. Súčasne sa však staral aj o hospodársky rozvoj [[Rím|Ríma]] a ríše. Všetky zámery a plány sa mu darili v neposlednom rade aj preto, že si vedel vybrať schopných spolupracovníkov, ktorí mu smeli a vedeli otvorene povedať svoju mienku. Vo vnútornej politike dal právu pôvodnú podobu. Rešpektoval [[senát]] a dal prísahu, že bez súhlasu senátu ani jedného senátora nepotresce, čo je základom [[imunita|imuniti]].
Upevnil poriadok v štátnych financiách a zaviedol ho do mestských, dobudoval cisársky správny aparát, dal stavať prístavy, zakladal kolónie. Uviedol do chodu inštitúciu: štátny alimentačný fond, z ktorého sa poskytovali pôžičky drobným a stredným roľníkom na pomerne nízky úrok. Z výnosu tohto úroku sa podporovali deti nemajetných rodičov a siroty. Zaviedol zvláštne prídely potravín pre nemajetných vo výške 75 až 500 sesterciov. V zahraničných vzťahoch považoval Traianus predovšetkým za potrebné, aby sa zbavil ponižujúcich poplatkov [[Dákovia|Dákom]]. Keď sa dozvedel, že dácky kráľ [[Decebalus]] sa chystá uzavrieť spojeneckú zmluvu s [[Parti|Partmi]], vypravil sa roku [[101]] k dolnému [[Dunaj|Dunaju]] a v niekoľkých bitkách ho premohol a odobral mu časť územia. V novej vojne v rokoch 105-106 ho po tvrdom odpore porazil a pripojil [[Dácia|Dáciu]] k ríši Na zabezpečenie nových hraníc dal vybudovať reťaz pevností spojených cestami. Tak vznikol [[limes Romanus]], zosilnený valmi, priekopami a opevnenými tábormi, ktorý sa neskôr preniesol až do ústia [[Ipeľ|Ipľa]] a ústia [[Morava (rieka)|Moravy]]. Po dobytí Dácie poslal svoje vojská na Blízky východ, ktoré potom pripojili k ríši arabské územia v oblasti Bostry a Petry. Plánovanú výpravu potom urýchlil spor s Partmi, ktorí napadli Arméniu a zbavil trón rímskeho spojenca. Na jeseň 113 sa vypravil Traianus na čele légií do Malej Ázie, dobyl Arméniu a vyhlásil ju za rímsku provinciu. Na jar roku 115 sa po prechode púšťou zrazil s Partmi, porazil ich a prešiel rieky [[Eufrat]] a [[Tigris]]. Dobyl [[Babylon]] a hlavné mesto [[Ktésifón]]. Keď sa rozhodoval, že sa vypraví do Indie zastihli ho správy o povstaniach v africkej Kyrenaike a severnej Mezopotámií. Tak sa rozhodol o návrat. Na spiatočnej ceste ochorel a zomrel.
{{commons|Trajan}}
{{Infobox Vládca(2) |
Štát = [[Zoznam rímskych cisárov|Staroveký Rím]]|
| |||