|
Rádový odev: hnedý habit so [[škapuliar|škapuliarom]]
{{copyvio|url=http://www.ocds.sk/ocds/historia.html}}
Svetský rád bosých karmelitánov
(OCDS - Ordo Carmelitarum Discalceatorum Saecularis)
História:
Vznik Rádu bratov Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (bosí karmelitáni) siaha do 12. storočia, keď pustovníci žijúci v jaskyniach na hore Karmel podľa vzoru proroka Eliáša obdržali ako spoločenstvo svetských ľudí svoju regulu. Aj neskôr pôsobili v reholi okrem kňazov aj svetskí bratia. Ďalšie roky priniesli zmiernenie reguly a postupný odklon od prvotného charakteru rádu. Reforma rádu sa uskutočnila až v 16. storočí.
Svetské osoby túžili využívať duchovné dobrá Karmelu. Prvou formou spojenia s Karmelom sa stal škapuliar. Sv. Šimon Stock dňa 16. júla 1251 v ťažkých časoch rádu dostal zvláštny znak ochrany od Matky Božej - sv. škapuliar a jeho privilégiá. Cirkev potvrdila a rozšírila túto formu mariánskej zbožnosti.
Pápež Mikuláš V. roku 1452 na prosbu generálneho predstaveného rádu bl. Jána Soretha osobitnou bulou potvrdil karmelitánsky spôsob života pre laikov – tretí rád. Dňa 10. mája 1979 pápež Ján Pavol II. Potvrdil Regulu života pre Svetský rád bosých karmelitánov.
Charakteristika:
Svetský rád bosých karmelitánov je spoločenstvo veriacich, ktorí sa zaväzujú usilovať sa o evanjeliovú dokonalosť vo svete podľa evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti a podľa blahoslavenstiev, pričom sa vo svojom kresťanskom živote inšpirujú a povzbudzujú spiritualitou tereziánskeho Karmelu. Jeho členovia patria úplne do karmelitánskej rodiny, sú členmi karmelitánskeho rádu. Spája ich s ním bratské spoločenstvo, spoločné duchovné dobrá, účasť na tom istom povolaní k svätosti a na spoločnom poslaní v Cirkvi pri zachovaní rozdielneho stavu života.
Členovia svetského rádu sa vyznačujú citlivosťou na prejavy Božej lásky, poslušnosťou voči Cirkvi, láskou k rozjímavej modlitbe. Ich povolaním je život v Božej prítomnosti, pestovanie kontemplatívnej modlitby, modlitby za kňazov a kňazské povolania, za Cirkev na Slovensku, neustále prežívanie dôverného spojenia s Pannou Máriou – Kráľovnou Karmelu. V živote karmelitána Panna Mária slúži predovšetkým ako príklad vernosti v počúvaní Pána a v službe Pánovi. Toto vnútorné zapojenie do intenzívneho mariánskeho života sa má prejaviť aj navonok vo forme každodenných zvláštnych skutkov ku cti Najsvätejšej Panny, ako aj nosením karmelského sv. škapuliara.
Svetskí karmelitáni sú verní výzve a príkladu Pána neprestajne sa modliť (Lk 18, 1;Ef 6, 18), ako aj hlavnému príkazu prvotnej karmelitánskej reguly „deň a noc rozjímať o slovách Pána a bdieť na modlitbách “. Život modlitby je najdôležitejšou úlohou a súčasne charakteristickou črtou Karmelu. Členovia svetského rádu majú stále pestovať vo vnútornej sústredenosti ducha modlitby, ktorej zasväcujú najmenej pol hodiny denne; majú sa usilovať počúvať Božie slovo, najmä v posvätnej liturgii, a duchovným čítaním rozmnožovať v sebe „vznešené poznanie Ježiša Krista“(Fil 3, 8), čerpané z pravých prameňov kresťanskej a karmelitánskej spirituality, ako aj z učenia a charizmy svätých Karmelu.
Svetský karmelitán má ochotne prijímať Pánovu výzvu zriekať sa seba samého a ochotne ho nasledovať pri nesení každodenného kríža. A preto miluje sebazaprenie v zjednotení s Kristovou obetou.
Charakteristickými prvkami tereziánskej karmelitánskej charizmy sú: pustovnícky, kontemplatívny, služba, spoločenstvo a mariánsky prvok.
Liturgický život ako ustavičná účasť na veľkonočnom tajomstve je duchovným pokrmom svetského karmelitána v jeho každodennom úsilí nasledovať ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista, aby dosiahol čoraz dokonalejšie zjednotenie s Bohom.
Liturgický život svetského karmelitána sa prejavuje predovšetkým účasťou na Eucharistii a na slávení posvätného ofícia Cirkvi. Preto sa podľa svojich možností zúčastňuje každý deň na sv. omši a každý deň sa modlí Ranné chvály a Vešpery podľa Liturgie hodín.
Apoštolát:
Svetský karmelitán si uvedomuje, že pravá modlitba a apoštolát sú neoddeliteľné a navzájom sa oživujú. A hoci sa jeho apoštolát zakladá predovšetkým na osobnom raste v spojení s Bohom a na svedectve života modlitby, je ochotný apoštolsky spolupracovať v každej oblasti, najmä v prospech svätých povolaní, misijných prác a na podujatiach rádu.
Formácia:
Do Svetského rádu bosých karmelitánov môže vstúpiť katolík vo veku od 18 do 60 rokov, ktorý sa usiluje o skutočný kresťanský život a evanjeliovú dokonalosť a túži žiť zasvätený život vo svete.
Po polročnom kontakte so spoločenstvom (postulát) sa kandidát prijme za člena Svetského rádu bosých karmelitánov a začne formáciu, ktorá trvá šesť rokov: dva roky do dočasných prísľubov, ďalšie tri roky do večných prísľubov, po ktorých po roku existuje možnosť zložiť večné sľuby ( bez sľubu chudoby). Svetský karmelitán skladá prísľuby v duchu evanjeliových rád ( čistoty podľa stavu, poslušnosti, chudoby). Prísľuby a sľuby sú trvalé a nemenné ako znak zasväteného života.
Členovia Svetského rádu bosých karmelitánov sa riadia Pravidlami života (Regulou) a štatútmi, ktoré 8.6.1994 schválil generálny predstavený Rádu bosých karmelitánov v Ríme, o. Camillo Maccise, OCD.
Členovia svetského rádu sa zúčastňujú na pravidelnej duchovnej obnove, ktorá sa koná raz mesačne pod vedením o. karmelitána – asistenta svetského rádu, a každoročne sa zúčastňujú na duchovných cvičeniach takisto pod vedením asistenta svetského rádu.
Organizačná štruktúra:
Základnou štruktúrou Svetského rádu bosých karmelitánov je miestne bratské spoločenstvo ako viditeľný znak Cirkvi. Na jeho kánonické ustanovenie je nevyhnutná existencia najmenej ôsmich členov po prísľuboch, z ktorých aspoň traja sú po večných prísľuboch. Kánonické ustanovenie spoločenstva vykonáva predstavený rádu prostredníctvom provinciálneho predstaveného alebo jeho delegáta.
Spoločenstvo svetských karmelitánov duchovne vedie asistent, ktorého vymenuje provinciálny predstavený. Jeho povinnosťou je duchovne oživovať spoločenstvo a dbať o to, aby jeho členovia boli správne a zodpovedne vedení vo svojom povolaní, najmä v období formácie.
Spoločenstvo svetského rádu vedie 5- členná Rada spoločenstva, ktorú tvorí predstavený spoločenstva, magister formácie a traja členovia rady. Okrem toho má spoločenstvo svojho tajomníka a pokladníka.
Svetský rád bosých karmelitánov na Slovensku:
Svetský rád bosých karmelitánov bol založený 21. 6. 1992 pri Kláštore bosých karmelitánov v Horní Lomné (ČR), v ktorom pôsobili poľskí karmelitáni z Krakovskej provincie, a právne podlieha pod Krakovskú provinciu. Svetský rád bosých karmelitánov duchovne spravujú a formačne vedú poľskí bosí karmelitáni z Krakovskej provincie.
Tejto skutočnosti však predchádzalo mnohoročné úsilie, a najmä modlitby niekoľkých horlivých, pre Karmel zanietených osôb, ktoré sa už koncom 70. rokov pokúsili nadviazať kontakty najmä s poľskými bosými karmelitánmi, ale aj s karmelitánmi v Rakúsku, Nemecku a vo Francúzsku. Avšak až po zmene politického režimu r. 1989 sa mohli už otvorene usilovať o založenie svetského rádu na Slovensku. Sv. Otec Ján Pavol II. pri svojej prvej návšteve na Slovensku posvätil základný kameň pre karmelitánsky rád.
Na základe ustanovujúcej listiny generálneho predstaveného Rádu bosých karmelitánov o. Camilla Macciseho, OCD., zo dňa 25. 8. 1994, Mons. Dominik Tóth dňa 14. 12. 1994 na sviatok sv. Jána z Kríža slávnostne erigoval v jezuitskom kostole v Bratislave Svetský rád bosých karmelitánov – Spoločenstvo sv. Jána z Kríža v Bratislave. Dňa 15. 11. 1994 J. E. Arcibiskup Ján Sokol v súlade s kánonmi 312-320 Cirkevného zákonníka povolil účinkovanie Svetského rádu bosých karmelitánov na Slovensku na území Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy; Konferencia biskupov Slovenska povolila dňa 17. 5. 1995 rozšírenie pôsobnosti Svetského rádu bosých karmelitánov na územie celého Slovenska.
Svetský rád bosých karmelitánov má v súčasnosti okolo 30 riadnych členov a asi 10 sympatizujúcich členov. Okrem Spoločenstva sv. Jána z Kríža v Bratislave vzniklo spoločenstvo aj v Košiciach.
Najvýznamnejšie udalosti v OCDS:
- R. 1993 vyšla vo vydavateľstve LÚČ brožúrka Svätý škapuliar. Dar Matky Božej. Na jej príprave sa podieľala jedna členka OCDS.
- V júli r. 1994 sa dve členky spoločenstva zúčastnili na I. kongrese Svetského rádu bosých
karmelitánov vo Wadowiciach (Poľsko).
- V marci r. 1995 vykonal generálny definítor OCD z Ríma, o. Tadeusz Kujatowicz, prvú úradnú vizitáciu Svetského rádu bosých karmelitánov.
- V dňoch 8. - 15.10. 1996 sa dve členky OCDS zúčastnili na celosvetovom kongrese Svetského rádu bosých karmelitánov v Ríme.
- V r. 1997 pri príležitosti 100. výročia smrti sv. Terézie z Lisieux Svetský rád bosých karmelitánov (OCDS) pripravil niekoľko podujatí, napr. Literárno-hudobné pásmo o živote a diele sv. Terezky (libreto a scenár), v ktorom účinkovali bratislavskí vysokoškoláci.
- Vo februári r. 1998 sa niekoľko členiek Svetského rádu zúčastnilo na príprave a nahrávke relácie Cesty v Slovenskom rozhlase, ktorá bola venovaná histórii a súčasnosti karmelitánskej rehole.
- V marci r. 1998 sa v OCDS v Bratislave uskutočnilo nahrávanie pre televíznu reláciu Dobrá zvesť.
- Dňa 15.10.1999, na sviatok sv. Terézie z Avily, o. biskup Mons. Dominik Tóth posvätil kaplnku OCDS, zasvätenú sv. Jánovi z Kríža, v sídle OCDS v Bratislave, na Dobrovičovej ul. 2. a dovolil v nej uchovávať Najsvätejšiu Sviatosť oltárnu.
- Vo februári 2000 vykonal o. provinciál Szczepan T. Praskiewicz, OCD vizitáciu v OCDS v Bratislave.
- V dňoch 5.-9.7.2000 sa dve členky OCDS zúčastnili na III. Provinciálnom kongrese OCDS v Krakove.
| 