Verzia z 18:55, 12. január 2007 upraviť Hlucho (diskusia \| príspevky) 748 editací d opravene linky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:43, 28. január 2007 upraviť vrátiť AbdullBot (diskusia \| príspevky) Boti 3 744 editací d Oprava: "tohoto"->"tohto" Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Tajchy''' (z nemeckého ''Teich'') sú [[vodná nádrž\|vodné nádrže]] vybudované v okolí [[Banská Štiavnica\|Banskej Štiavnice]] za účelom získania energetických zdrojov pre ťažbu a úpravu rúd. Po vyťažení rúd s vysokým obsahom kovov prišiel rad na rudy s nižším obsahom kovu, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu. Muselo sa prečerpať viac vody a prepraviť viac rudy. Ľudská a zvieracia sila ako tradičné energetické zdroje sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie ~~tohoto~~tohto zvýšeného dopytu. Miestne toky a pramene boli málo výdatné a tak sa ako najvhodnejšie riešenie ukázalo budovanie tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. Jej energetický potenciál sa využíval na pohon banských a úpravárenských zariadení. Prvé snahy o výstavbu tajchov sa datujú okolo roku 1500, avšak ich výstavba vyvrcholila až v 1. polovici 18. storočia vytvorením jedinečnej vodohospodárskej sústavy - sústavy štiavnických tajchov. Za autorov ~~tohoto~~tohto technického riešenia bývajú označovaní [[Samuel Mikovíni]], [[Matej Kornel Hell]] a jeho syn [[Jozef Karol Hell]]. Tajchov bolo postavených niekoľko desiatok, pričom do dnešných čias sa vo funkčnom stave uchoval iba zlomok z ~~tohoto~~tohto počtu. Z geografického hľadiska sa delia do 6 základných skupín: - Piargské tajchy. Sú najrozsiahlejšou skupinou, s najväčšou sieťou zberných jarkov a najlepšie navzájom prepojené (zbernými jarkami a štôlňami). Tvoria približne polovicu objemu všetkých štiavnických tajchov. Nachádzajú sa J a JZ od [[Banská Štiavnica\|Banskej Štiavnice]].

Tajch (stredné Slovensko): Rozdiel medzi revíziami