Verzia z 01:42, 29. január 2007 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:53, 29. január 2007 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 4: ==Príchod do údolia Mexika == Po zániku [[Toltékovia\|toltéckeho]] hlavného centra [[Tula]] (severne od Texcoca) roku 1168 veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a postuone sa usadzovalo okolo brehov jazera Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli [[Aztékovia]]. Podľa tradície Aztékovia putovali zo severu z územia nazývaného [[Aztlán]] nasledujúc starobylú legendu ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové mesto tam, kde uvidia orla sediaceho na vrchole kaktusu a požierajúceho hada. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia - na močaristom ostrove pri západnom brehu jazera. Podľa legendy, predkovia Aztékov prišli zo severu, z územia nazývaného [[Aztlán]]. Keď prišli k ostrovu na jazere [[Texcoco]], uvideli [[orl]]a sediaceho na [[kaktus]]e a požierajúceho hada. Tento výjav bol naplnením proroctva, ktoré hovorilo, že nájdu svoj nový domov na takomto mieste. Aztékovia tam preto postavili svoje mesto [[Tenochtitlán]]. Toto legendárne zjavenie je dnes zobrazené na mexickej [[vlajka\|vlajke]] ([[Mexiko]]). Skutočnosť je však iná - pozri [[Tenochtitlán]]. Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku 1325 (alebo 1310) na tomto močaristom ostrove [[Tenochtitlán]]. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „[[chinampa]]“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto. ~~V roku 1325 založili v údolí Mexika ostrovné mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko). Aztékovia spätí s Tenochtitlánom sa nazývajú Tenochkovia (Tenočkovia).~~ Sevení Aztékovia založili v roku 1345 Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlánu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá zlúčené. V roku 1428 Tenochtitlán, Taxcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roka tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. PoRoku ~~Krištofovi~~1519 Kolumbovi sa na dobrodružné výpravy za "veľkú mláku" vydali španielsky conquistadori - vojaci a dobrodruhovia bažiaci za zlatom, striebrom a pôdou. Často s nimi cestovali aj kňazi s poslaním obrátiť Indiánov na kresťanskú vieru. Práve jeden z týchto conquistadorovvyplával Hernando Cortés ~~(1485-1547) dobil slávnu ríšu Aztékov. K záhube Aztékov prispel aj fakt, že verili v mýty a jeden z nich ich zradil. Keď Cortés v roku 1519 vyplával~~ s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží dnešného Mexika, aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh [[Quetzalcoátl]]. ~~Cisár~~ [[Montezuma II.]] (1502-1520)~~, za ktorého dosiahla Aztécka ríša najväčší rozmach, uveril že Cortés je Quetzalcoátl ale~~ bol ~~ním~~Cortésom uväznený. Potom ho Cortés zabil a s lepšími zbraňami už poľahky porazil slabých Aztékov. Cortésovi pomohlo aj to, že priniesli so sebou európske choroby, ktorým títo Indiáni rýchlo podľahli. 13.8. augusta 1521 už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo [[Nové Španielsko]] na čele s Hernandom Cortésom. ~~Bohatstvo, ktoré odtiaľ prúdilo im závidela celá Európa. Aztékovia vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier predátorov.~~▼ ~~==Dobytie Aztéckej ríše ==~~ ▲Po Krištofovi Kolumbovi sa na dobrodružné výpravy za "veľkú mláku" vydali španielsky conquistadori - vojaci a dobrodruhovia bažiaci za zlatom, striebrom a pôdou. Často s nimi cestovali aj kňazi s poslaním obrátiť Indiánov na kresťanskú vieru. Práve jeden z týchto conquistadorov Hernando Cortés (1485-1547) dobil slávnu ríšu Aztékov. K záhube Aztékov prispel aj fakt, že verili v mýty a jeden z nich ich zradil. Keď Cortés v roku 1519 vyplával s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží dnešného Mexika, objavil zlatú ríšu Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh Quetzalcoátl. Cisár Montezuma II. (1502-1520), za ktorého dosiahla Aztécka ríša najväčší rozmach, uveril že Cortés je Quetzalcoátl ale bol ním uväznený. Potom ho Cortés zabil a s lepšími zbraňami už poľahky porazil slabých Aztékov. Cortésovi pomohlo aj to, že priniesli so sebou európske choroby, ktorým títo Indiáni rýchlo podľahli. 13.8.1521 už mesto Tenochtitlán patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo Nové Španielsko na čele s Hernandom Cortésom. Bohatstvo, ktoré odtiaľ prúdilo im závidela celá Európa. Aztékovia vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier predátorov.

Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami