Verzia z 02:24, 29. január 2007 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Príchod do údolia Mexika ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:58, 29. január 2007 upraviť vrátiť Kresadlo (diskusia \| príspevky) 7 958 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Aztécka ríša''' bola [[konfederácia]] [[mestský štát\|mestských štátov]] [[Tenochtitlán]], [[Texcoko]] a [[Tlacopán]], vytvorená ~~roku~~[[rok]]u [[1428]] ('''aztécky Trojspolok''' 1428-[[1516]]), spolu s okolitými závislými mestskými štátmi. Mala v [[16. storočie\|16. storočí]] asi 12 miliónov ~~obyvateľov~~[[obyvateľ]]ov. O Aztékoch ako národe pozri [[Aztékovia]]. ==Príchod do údolia Mexika == Po zániku [[Toltékovia\|toltéckeho]] hlavného centra [[Tula]] (severne od Texcoca) roku [[1168]] veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a ~~postuone~~postupne sa usadzovalo okolo brehov [[jazero\|jazera]] Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli [[Aztékovia]]. Podľa tradície Aztékovia putovali zo ~~severu~~[[sever]]u z územia nazývaného [[Aztlán]] nasledujúc starobylú [[legenda\|legendu]] ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové [[mesto]] tam, kde uvidia [[orol\|orla]] sediaceho na vrchole ~~kaktusu~~[[kaktus]]u a požierajúceho ~~hada~~[[had]]a. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia - na močaristom ~~ostrove~~[[ostrov]]e pri západnom brehu jazera. Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku [[1325]] (alebo [[1310]]) na tomto močaristom ostrove [[Tenochtitlán]]. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „[[chinampa]]“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto. Sevení Aztékovia založili v roku [[1345]] Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlánu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá zlúčené. V Tenochtitlane vládli spočiatku títo vládcovia: Riadok 14: *?-?: [[Ténoch]] tlacatecuhtl (volený náčelník/hodnostár pre zahraničnú politiku a vojsko mesta): [[1376]]-[[1396]]: [[Acamapichtili]] [[1396]]-[[1418]]: [[Huitzilíhuitl]] [[1418]]-[[1428]]: [[Chimalpopoca]] [[1428]]-[[1440]]: [[Itzcóatl]] ==Aztécka ríša == V roku 1428 Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roka tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: [[zlato]], ~~drahokamy~~[[drahokam]]y, ~~odevy~~[[odev]]y, [[perie\|perá]], [[kukurica]]. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil [[zahraničná politika\|zahraničnú politiku]] a spoločné [[vojsko]], vládca Tlacopánu ~~roadil~~riadil [[umenie]] a [[remeslo\|remeslá]] a vládca z Texcoka riadil [[zákonodarstvo]]. Itzcóatl staval ~~chrámy~~[[chrám]]y a [[budova\|budovy]], [[hrádza\|hrádzu]] spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu Následujúci vládca Tenochtitlánu bol (1440-1469) [[Moctezuma I.]], ktorý rozšíril ríšu na [[východ]] do Puebly a Veracruzu, na [[juh]] do Guerrera a Moralesa, v meste postavil [[vodovod]] z Chapultepeku a protizáplavovú hrádzu. Za vlády jeho syna menom [[Axayacatl]](1469-1481) sa ríša rozšírila k Tehuantepeckej šiji a bolo pripojené aj [[Tlaltelolco]]. Za jeho vlády začali časté konflikty so susednými Taraskami, ktoré pokračovali až do zániku Aztéckej ríše, ktorá Taraskov nikdy neporazila. Riadok 28: Nasledujúcimi vládcami boli [[Tízoc]] (1481-1486) a [[Auítzotl]] (Ahuitzotl, Axhuitzotl; 1486-1503). Posledný je známy tým, že pri otvorení istého chrámu obetoval 20 000 zajatcov. Za vládcu menom [[Moctezuma II.]] (1503-1520) sa rozmohli krvavé obety. V roku [[1516]] sa skončilo spojenectvo s Texcokom. Neúspešne bojoval s Tlaxcalanmi. Roku [[1519]] vyplával [[Hernando Cortés]] s 11 loďami z [[Kuba\|Kuby]] a vylodil sa na pobreží dnešného [[Mexiko\|Mexika]], aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke [[proroctvo]], podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón [[boh]] [[Quetzalcoátl]]. [[Moctezuma II.]] bol Cortésom uväznený. Zabili ho Tenochkovia za vzbury proti Cortésovi. Potom vládol 4 mesiace Moctezumov brat [[Cuitláuac]] (1520-1521), po ňom synovec [[Cuáutemoc]]. Ani jemu sa už nepodarilo mestá znova zjednotiť, bývalý spojenec Texcoco sa dokonca pridal k Španielom. Cortés ho dal zajať, potom ho mučili a nakoniec v roku [[1524]] zavraždili. Medzitým, [[13. ~~augusta~~august]]a [[1521]], už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo [[španieli\|Španielom]] a z Aztéckej ríše sa stalo [[Nové Španielsko]] na čele s Hernandom Cortésom. ==Spoločnosť == ~~{{na úpravu}}~~ Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried - roľníkov a aristokraciu. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo vojne. Jadro aztéckej [[armáda\|armády]] tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci [[vojenská služba\|vojenskú službu]]. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda - [[obchodníci]]. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú korisť za potrebný tovar.▼ ▲Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried - ~~roľníkov~~[[roľník]]ov a [[aristokrat\|aristokraciu]]. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo [[vojna\|vojne]]. Jadro aztéckej [[armáda\|armády]] tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci [[vojenská služba\|vojenskú službu]]. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda - [[obchodníci]]. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú [[korisť]] za potrebný [[tovar]]. Na čele aztéckej spoločnosti stála vládnúca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov rodov. Významnú úlohu hrali aj kňazi. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium astronómie, iní na poznávanie liečivých rastlín. Najvyššia hodnosť, ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Obchodníci s tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu , za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali titul, ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi materiálmi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu dane, pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi. Výchova detí bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou rodičov, pretože umožňovala získať si úctu feudála. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do vojenských škôl. Telesné tresty neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky.▼ ▲Na čele aztéckej spoločnosti stála vládnúca vrstva ~~hodnostárov~~[[hodnostár]]ov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší [[vládca]]. Volila ho rada zložená zo zástupcov ~~rodov~~[[rod]]ov. Významnú úlohu hrali aj ~~kňazi~~[[kňaz]]i. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium [[astronómia\|astronómie]], iní na poznávanie [[liečivé rastliny\|liečivých rastlín]]. Najvyššia [[hodnosť]], ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Obchodníci s tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu , za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali [[titul]], ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi ~~materiálmi~~[[materiál]]mi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu [[daň\|dane]], pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi. Výchova [[dieťa\|detí]] bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou ~~rodičov~~[[rodič]]ov, pretože umožňovala získať si úctu ~~feudála~~[[feudál]]a. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do [[vojenská škola\|vojenských škôl]]. Telesné ~~tresty~~[[trest]]y neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky. Pravdepodobne väčšina stredoamerických kmeňov vykonávala ľudské obety. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou krvou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, prípadne z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Aby získali dostatočný počet obetí, často bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými mečmi s obsidiánovým ostrím.▼ ▲Pravdepodobne väčšina stredoamerických ~~kmeňov~~[[kmeň]]ov vykonávala [[ľudská obeta\|ľudské obety]]. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou ~~krvou~~[[krv]]ou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých [[pyramída\|pyramíd]]. Obeť najprv zabili [[nôž\|nožom]] s ostrou čepeľou z ~~obsidiánu~~[[obsidián]]u, prípadne z ~~chalcedónu~~[[chalcedón]]u. Potom z nej vybrali [[srdce]]. Aby získali dostatočný počet obetí, často bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými ~~mečmi~~[[meč]]mi s obsidiánovým ostrím. Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli postúpiť na niekorý vyšší stupeň hodnosti ako rytier - jaguár alebo rytier - orol. ▼ ▲Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a ~~šperkami~~[[šperk]]ami a mohli postúpiť na niekorý vyšší stupeň hodnosti ako rytier - jaguár alebo rytier - orol. Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a jadeit. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov.▼ ▲Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a [[jadeit]]. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov. [[Kategória:Zaniknuté štáty]]

Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami