Wikipédia:Spoľahlivé zdroje: Rozdiel medzi revíziami

d
+Typy zdrojov
d (→‎Laické zdroje: ++dalsie kriteria)
d (+Typy zdrojov)
* '''Trvanlivosť''' – ak sa čitateľ obráti na originálny zdroj, aby si overil pravdivosť tvrdenia, alebo sa dozvedel podrobnejšie informácie, mal by zdroj nájsť v takej podobe v akej ho cituje redaktor, ktorý chce podporiť svoje tvrdenie. V tomto zmysle je citácia knihy alebo periodika spoľahlivejšia než online zdroj, pri ktorom nemusí odkaz dlhodobo fungovať. Niektoré webovské zdroje cielene rušia alebo zamykajú staršie stránky, preto je potrebné citácie z webovských zdrojov používať opatrne.
 
== Typy zdrojov ==
Vo wikipédii je možné používať tri typy zdrojov:
# '''[[Primárny zdroj|Primárne zdroje]]''': Dokumenty alebo osoby, ktoré poskytujú priamy dôkaz alebo svedectvo o skutočnosti alebo udalosti, inými slovami zdroje, ktoré sú veľmi blízke opisovanému faktu alebo udalosti. Takéto dokumenty zvyčajne vyhotovuje účastník alebo pozorovateľ udalosti. Medzi primárne zdroje zaraďujeme oficiálne správy, listy, očité svedectvá, autobiografie, štatistiky spracované oficiálnymi štatistickými úradmi alebo súdne záznamy. Experti v danom odbore zvyčajne používajú čo najväčší počet primárny zdrojov, aby si mohli overiť ich krížovú zhodu. Primárne zdroje si väčšinou vyžadujú odbornú interpretáciu, interpoláciu, extrapoláciu alebo potvrdenie krížovej zhody. Všetky tieto postupy spadajú pod [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]]. Články vo Wikipédii môžu používať primárne zdroje, ak ich uverejnil spoľahlivý zdroj, ale len na opis faktov súvisiacich s témou. Každé interpretatívne tvrdenie si vyžaduje citáciu sekundárneho zdroja.
# '''[[Sekundárny zdroj|Sekundárne zdroje]]''': Odborná interpretácia, interpolácia, extrapolácia a potvrdenie krížovej zhody primárnych zdrojov, z ktorej je odvodený záver alebo tvrdenie. Články vo Wikipédii by sa mali opierať o spoľahlivé sekundárne zdroje.
# '''[[Terciárny zdroj|Terciárne zdroje]]''': Sumarizovaný materiál spracovaný na základe sekundárnych zdrojov, napríklad encyklopédie. Takéto zdroje väčšinou nepokrývajú tému do šírky alebo do hĺbky, hlavne pri zložitých alebo kontroverzných témach. Nezvyknú ani uvádzať alebo hodnotiť alternatívne interpretácie. Terciárne zdroje sa môžu používať napríklad ako zdroj mien, pravopisu, miest, dátumov a číselných údajov. Niektoré terciárne zdroje sú spoľahlivejšie než iné, a v rámci jedného terciárneho zdroja môžu byť niektoré články spoľahlivejšie než iné. Napríklad články v Encyclopaedia Britannica alebo iných kvalitných encyklopédiách, podpísané odborníkmi, možno považovať za spoľahlivé sekundárne zdroje. Nepodpísané články môžu byť menej spoľahlivé, ale môžu sa použiť, ak ide o dostatočne kvalitnú encyklopédiu.
 
[[Kategória:Smernice]]
22 197

úprav