Eduard Weyr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
{{copyvio|url=http://www.math.muni.cz/math/biografie/eduard_weyr.html}} preložené z češtiny |
na to majú v cs povolenie |
||
Riadok 1:
'''Eduard Weyr''' (21. 6. 1852 - 23.7. 1903) bol český matematik a univerzitný profesor. Zaoberal sa predovšetkým geometriou.
== Život ==
Eduard Weyr študoval na nemeckej reálke na Mikulandskej ulici v Prahe. V detstve ochorel na šarlach, ktorý zanechal na Weyrovi trvalé následky (trpel bolesťami hlavy), z toho dôvodu potom poslední, šiesty, ročník reálky nedokončil. Rovnako ako u staršieho brata Emila, aj u Eduarda vzbudil veľký zápal pre matematiku jeho otec František Weyr, ktorý bol profesorom matematiky na zmienenej nemeckej reálke. Matematika pätnásťročného Eduarda natoľko zaujala, že začal po strednej škole ako hosť navštevovať prednášky prvého a druhého ročníka matematiky na nemeckej polytechnike v Prahe. Do tejto doby sa datujú i jeho prvé matematické rozpravy, ktoré od neho obdržala viedenská akadémia, a ktorá ich vo svojich spisoch zverejnila. Už od školského roku 1868–69 sa stal riadnym poslucháčom odboru pre stavbu strojov vtedajšej ešte dvojjazyčnej pražskej polytechniky, po rozdelení školy v roku 1869–70 poslucháčom na českom ústave, kde sa stal usilovným študentom F. J. Studničku a J. Šolína. Po dvoch rokoch štúdia v odbore pre stavbu strojov prestúpil na odbor vodného a cestného staviteľstva a v roku 1870 si ku štúdiu pribral ešte geodéziu. Súčasne bol Eduard Weyr v školskom roku 1871–72, rovnako ako v minulých rokoch, mimoriadnym poslucháčom pražskej univerzity.
Vďaka svojim mimoriadnym matematickým schopnostiam a talentu získal Eduard Weyr celkom jednoducho štátne štipendium a v októbri 1872 odišiel na študijnú stáž do Göttingenu. V Göttingene hodlal svoj záujem sústrediť najmä na prednášky nemeckého matematika Alfreda Clebsche, ten však onedlho po jeho príchode umiera. Z Göttingenu priviezol Weyr svoju dizertačnú prácu, na základe ktorej získal v roku 1873 titul doktora filozofie. V roku 1873 sa nadanému Weyrovi podarilo získať ďalšie štipendium, tentokrát odišiel za poznaním do Paríža, kde navštevoval prednášky o teórii funkcií Charlesa Hermita a prednášky o infinitezimálnom počte J. A. Serreta.
Po návrate do Prahy v lete 1874 a po úspešnej habilitácii na českej polytechnike bol Eduard Weyr vymenovaný za súkromného docenta matematiky. Od marca 1875 bol potom ešte asistentom na katedre deskriptívnej geometrie nemeckej polytechniky u profesora K. Küppera. Koncom roku 1874 prišla ponuka z novej záhrebskej univerzity na miesto mimoriadneho profesora matematiky, ktorú však Weyr odmietol, aj keď bola ponuka napokon zopakovaná, tentokrát na riadnu profesúru. Dôvodom k odmietnutiu bolo miesto honorovaného docenta na českej polytechnike v Prahe, ktoré od školského roku 1875–76 získal.
Mimoriadnym profesorom českej polytechniky sa stal Eduard Weyr o rok neskôr – 14. januára 1876. V roku 1876 bol vymenovaný za súkromného docenta novšej geometrie na pražskej univerzite, kde už rok suploval výuku po odchode brata Emila do Viedne. Weyrovo meno sa vo vedeckých kruhoch stalo pojmom. Dokazujú to i početné ponuky a návrhy svetových univerzít, ktoré sa snažili získať Weyra pre svoju stolicu. (V roku 1878 bol navrhnutý na prvé miesto za riadneho profesora na univerzite v Innsbrucku, ku vymenovaniu však nakoniec nedošlo. A toho roku odmietol miesto na univerzite v Černivciach (dnešná Ukrajina).) V roku 1881 bol Eduard Weyr vymenovaný za riadneho profesora českej techniky. Súčasne sa vzdal docentúry na univerzite, ktorú po ňom získal Ludvík Kraus.
[[cs:Eduard Weyr]]
| |||