Ferdinand Ochsenheimer: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová stránka: Ferdinand Ochsenheimer (* 17.3.1767 Mainz; † 2.11.1822 Wien) Menej známy, ale veľmi významný nemecký herec, spisovateľ a entomolog – lepidopterológ. Umeleckej divadelne...
 
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
Menej'''Ferdinand známyOchsenheimer''' (* [[17. marec]] [[1767]], ale[[Mainz]] - † [[2. november]] [[1822]], veľmi[[Viedeň]]) významnýbol nemecký herec, spisovateľ a entomologentomológ[[lepidopterológ]]. Umeleckej divadelnej verejnosti je známy skôr pod svojim pseudonymom '''Theobald Unklar'''.
Ferdinand Ochsenheimer (* 17.3.1767 Mainz; † 2.11.1822 Wien)
 
Ferdinand Ochsenheimer sa narodil v Mainz Mainzi (RheinlandPorýniePfalzFalcko) v  Nemecku.
Menej známy, ale veľmi významný nemecký herec, spisovateľ a entomolog – lepidopterológ. Umeleckej divadelnej verejnosti je známy skôr pod svojim pseudonymom Theobald Unklar.
 
Po skončení základného vzdelania študoval na univerzite v Mainz, kde promoval ako doktor filozofie. Spočiatku pôsobil ako herec v Mannheime v Nemecku, neskôr v Lipsku a potom v Drážďanoch. Od roku 1807 pôsobil ako veľmi vzdelaný a významný dvorný divadelný herec vo Viedni, kde patril tiež k vysoko uznávaným umelcom. Bol v priateľskom vzťahu aj s  ďalším známym nemeckým spisovateľom a  básnikom Johannom Wolfgangom Goethem (1749 – 1832), ktorý sa tiež zaoberal hmyzom, ako svojim koníčkom. Okrem svojej umeleckej kariéry je známy hlavne ako významný a  v  svojej dobe jeden z  najznámejších európskych entomológov. Spolupracoval s  viacerými významnými entomológmi, napr. s Georgom Friedrichom Treitschkem (1776 – 1842), ktorý po Ochsenheimerovi zdedil aj jeho významnú zbierku hmyzu, ktorá obsahovala v  tom čase veľmi zriedkavo zbierané drobné motýle – Microlepidoptera.
Ferdinand Ochsenheimer sa narodil v Mainz (Rheinland – Pfalz) v Nemecku.
Po skončení základného vzdelania študoval na univerzite v Mainz, kde promoval ako doktor filozofie. Spočiatku pôsobil ako herec v Mannheime v Nemecku, neskôr v Lipsku a potom v Drážďanoch. Od roku 1807 pôsobil ako veľmi vzdelaný a významný dvorný divadelný herec vo Viedni, kde patril tiež k vysoko uznávaným umelcom. Bol v 
priateľskom vzťahu aj s ďalším známym nemeckým spisovateľom a básnikom Johannom Wolfgangom Goethem (1749 – 1832), ktorý sa tiež zaoberal hmyzom, ako svojim koníčkom. Okrem svojej umeleckej kariéry je známy hlavne ako významný a v svojej dobe jeden z najznámejších európskych entomológov. Spolupracoval s viacerými významnými entomológmi, napr. s Georgom Friedrichom Treitschkem (1776 – 1842), ktorý po Ochsenheimerovi zdedil aj jeho významnú zbierku hmyzu, ktorá obsahovala v tom čase veľmi zriedkavo zbierané drobné motýle – Microlepidoptera.
 
Ferdinand Ochsenheimer bol spolupracovníkom a  členom spolku: „Gesellschaft naturforschender Freunde in Berlin, ale i  iných prírodovedne zameraných spolkov.
 
Počas svojho života opísal nasledujúce druhy hmyzu: napr. z  čeľade Sesiidae: ''Synansphecia doryliformis'' Ochsenheimer, 1808, ''Chamaesphecia euceraeformis'' Ochsenheimer, 1816, ''Synanthedon cephiformis'' Ochsenheimer, 1808, z  čeľade Noctuidae ''Anicla infecta'' Ochsenheimer, 1816, z  čeľade Hesperiidae ''Muschampia proto'' Ochsenheimer, 1808, z  čeľade Sphingidae: ''Hyles (Sphinx) zygophylli'' Ochsenheimer, 1808. Z  denných motýľov napr.: ''Zygaena transalpina'' ssp. ''angelicae'' Ochsenheimer, 1808, ''Zygaena dorycnii'' Ochsenheimer, 1808, ''Thymelicus lineola'' Ochsenheimer, 1808, ''lolana iolas'' Ochsenheimer, 1816 a mnoho druhých.
 
Z  rodov (Genus) opísal napr. rod Aglia Ochsenheimer, 1810, Endromis Ochsenheimer, 1810, Gastropacha Ochsenheimer, 1810, Harpyia Ochsenheimer, 1810, Notodonta Ochsenheimer, 1810, Pygaera Ochsenheimer, 1810, Anarta Ochsenheimer, 1816 Mythimna Ochsenheimer, 1816, Zerynthia Ochsenheimer, 1816, Charaxes Ochsenheimer, 1816 a mnohé ďalšie.
 
Počas svojho života opísal nasledujúce druhy hmyzu: napr. z čeľade Sesiidae: ''Synansphecia doryliformis'' Ochsenheimer, 1808, ''Chamaesphecia euceraeformis'' Ochsenheimer, 1816, ''Synanthedon cephiformis'' Ochsenheimer, 1808, z čeľade Noctuidae ''Anicla infecta'' Ochsenheimer, 1816, z čeľade Hesperiidae ''Muschampia proto'' Ochsenheimer, 1808, z čeľade Sphingidae: ''Hyles (Sphinx) zygophylli'' Ochsenheimer, 1808. Z denných motýľov napr.: ''Zygaena transalpina'' ssp. ''angelicae'' Ochsenheimer, 1808, ''Zygaena dorycnii'' Ochsenheimer, 1808, ''Thymelicus lineola'' Ochsenheimer, 1808, ''lolana iolas'' Ochsenheimer, 1816 a mnoho druhých.
Z rodov (Genus) opísal napr. rod Aglia Ochsenheimer, 1810, Endromis Ochsenheimer, 1810, Gastropacha Ochsenheimer, 1810, Harpyia Ochsenheimer, 1810, Notodonta Ochsenheimer, 1810, Pygaera Ochsenheimer, 1810, Anarta Ochsenheimer, 1816 Mythimna Ochsenheimer, 1816, Zerynthia Ochsenheimer, 1816, Charaxes Ochsenheimer, 1816 a mnohé ďalšie.
Na jeho počesť bolo jeho menom pomenovaných niekoľko druhov, alebo poddruhov hmyzu: ''Pieris ochsenheimeri'' Staudinger, 1886, ''Zygaena ochsenheimeri'' Zeller, 1847, ''Euploea ochsenheimeri'' Moore, 1857 a pod.
 
Pre entomologickú verejnosť má význam hlavne jeho celoživotné obrovské dielo, ktoré vychádzalo na pokračovanie v  Lipsku cca 27 rokov v  10 – tich častiach pod všeobecne známym názvom: “Die Schmetterlinge von Europa“.
Ferdinand Ochsenheimer zomrel 2. (1.?) 11. 1822 vo Viedni.
Jeho zbierka hmyzu (motýle z územia Európy) bola uložená od roku 1823 – 1824 v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, kde bola roku 1838 počas veľkej povodne z väčšej časti úplne zničená.
 
Jeho zbierka hmyzu (motýle z  územia Európy) bola uložená od roku 1823 – 1824 v  Maďarskom národnom múzeu v  Budapešti, kde bola roku 1838 počas veľkej povodne z  väčšej časti úplne zničená.
Zdroje informácií o autorovi:
 
==Zdroje informácií o autorovi:==
 
Ersch, J. S. &  Gruber, J. G.: 1818, Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste. Heslo: Ochsenheimer Ferdinand, p. 282, Leipzig.
 
Treitschke, G. F.: 1841, Naturgeschichte der europäischen Schmetterlinge. Schwärmer und Spinner. Hartleben, Pest.
 
Ersch, J. S. & Gruber, J. G.: 1818, Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste. Heslo: Ochsenheimer
Ferdinand, p. 282, Leipzig.
Treitschke, G. F.: 1841, Naturgeschichte der europäischen Schmetterlinge. Schwärmer und Spinner. Hartleben,
Pest.
Strecker, H.: 1878, Butterflies and moths of N. Amer., 258.
Kuhn, R.: 1893, Aus dem Leben eines berühmten Entomologen. In: Entomologische Zeitschrift, Bd. 7(1893), 97 – 100.
 
97 – 100.
Kürschner, J.: 1900, Ochsenheimer. In: Allgemeine Deutsche Biographie. Bd. 24(1900), 144.
 
Schmidt, A.: 1922, Rovart. Lapok, 26: 49 – 59 + portrét.
 
Zaunick, R.: 1922, Ein naturforschender Schauspieler. In: Dresdener Anzeiger, 193, Nr. 472, (2.11.1922), S. 2.
 
Möbius, E.: 1943, Dtsch. ent. Ztschr. Iris, 57: 14(1 – 27).
 
Obermayer – Marnach, E. et kol.: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815 – 1950, Bd. 7: (Lfg. 33), 203.
 
Csendes, P. & u. a. (Hrsg.): 1978, Österreichisches Biographisches Lexikon. Verlag der österreichischen Akademie
Csendes, P. & u. a. (Hrsg.): 1978, Österreichisches Biographisches Lexikon. Verlag der österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien, Bd. 7, 203 – 204.
 
Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI
Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ochsenheimer Ferdinand“.
 
Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im
Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e. V.: „Ochsenheimer Ferdinand“.
 
[[Kategória:Nemeckí entomológovia|Ochsenheimer, Ferdinand]]
[[Kategória:Narodenia v 1767|Ochsenheimer, Ferdinand]]
[[Kategória:Úmrtia v 1822|Ochsenheimer, Ferdinand]]