Romain Rolland: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d interné odkazy |
doplnenie textu (zivot, diela) |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Romain Rolland and Gandhi.jpg|260px|náhľad|Romain Rolland a [[Móhandás Karamčand Gándhí|Gándhí]], stretnutie vo Villeneuve, Švajčiarsko, december [[1931]]]]
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Romain Rolland''' (* [[29. január]] [[1866]] [[Clamecy]], [[Nièvre]] – † [[30. december]] [[1944]] [[Vézelay]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] prozaik, dramatik, hudobný a literárny kritik.
== Život ==
Romain Rolland sa narodil v roku [[1866]] v [[Burgundsko|burgundskom]] mestečku [[Clamecy]] v rodine [[notár]]a. Keďže už v útlom veku prejavoval veľké nadanie, rozhodla sa v roku [[1880]] jeho rodina presťahovať sa do [[Paríž]]a, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval v rokoch [[1886]]-[[1889]] [[história|históriu]] na elitnej škole ''Ecole Normale Supérieure'' a potom pokračoval v štúdiu dva roky v [[Rím]]e, kde zahájil svoju literárnu činnosť. V rokoch [[1893]]-[[1912]] bol profesorom dejín na ''Ecole Normale'' a prednášal dejiny [[hudba|hudby]] na [[Sorbona|Sorbone]]. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície. Od roku [[1912]] sa venoval výhradne umeleckej činnosti.
V roku [[1904]] začal Rolland pracovať na svojom kľúčovom diele, románe ''Ján Kryštof'', ktorý vyšiel v roku [[1914]] a za ktorý bol v roku [[1915]] ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou]]. Finančnú čiastku spojenú s cenou však Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]]. Svoje [[humanizmus|humanistické]] a [[pacifizmus|pacifistické]] názory Rolland prejavoval prácou v novovzniknutom [[Červený kríž|Červenom kríži]] a ovplyvňovaním verejnej mienky početnými esejami z oblasti [[politika|politiky]], [[filozofia|filozofie]], [[divadlo|divadla]] a [[hudba|hudby]]. Veľmi rýchlo sa tak dostal do kultúrneho povedomia [[Európa|Európy]].
Dlhoročná práca na ''Janovi Kryštofovi'' Rollanda natoľko zväzovala, že po dokončení diela túžil napísať niečo menej rozsiahlejšie. Sám o tom píše ''„Je to reakcia proti desaťročiam nevoľnosti v brnení Jána Kryštofa, ktoré síce bolo robené ma moju mieru, ale nakoniec mi bolo príliš tesné. Cítil som neprekonateľnú túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti.“'' Výsledkom tejto túžby bol [[román]] ''Colas Bruegnon'' z roku [[1919]], ktorý u nás zdomácnel pod názvom ''Dobrý človek ešte žije''. Román sa odohráva v Rollandovom rodnom [[Burgundsko|Burgundsku]] a ide zrejme o jeho najčítanejšie a najobľúbenejšie dielo. Okrem toho v tej dobe napísal ešte dve menej rozsiahle práce - novelu ''Peter a Ludia'' ([[1920]]) a [[román]] ''Clerambault'' ([[1920]]).
Od roku [[1922]] do roku [[1933]] Rolland pracoval na svojom druhom rozsiahlom románe s názvom ''Okúzlená duša'' a stal sa tak známou postavou svetovej kultúry a to až do takej mieri, že po okupácii [[Francúzsko|Francúzska]] [[Adolf Hitler|hitlerovnským]] [[Nemecko]]m sa [[nacizmus|nacisti]] neodvážili Rollanda zatknúť, aby nezpôsobili svetovú vlnu nevôle. A to aj napriek tomu, že Rolland propagoval [[Sovietsky zväz]] a jeho [[socializmus|socialistickú]] formu vlády (tu možno predpokladať, že nemal dostatok informácii o hrôzach sovietskeho režimu), kritizoval [[fašizmus]] a jeho predstaviteľov ako aj [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]] z roku [[1938]]. Po uzatvorení [[pakt Ribbentrop-Molotov|Molotovoho-Ribbentropovho paktu]] v roku [[1939]] zaujal kritický postoj aj ku [[Stalin]]ovi.
Okrem prozaických prác je Rolland autorom celej rady životopisov významných svetových osobností ako [[Ludwig van Beethoven |Beethovena]], [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]], alebo [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Nikolajeviča Tolstoja]] a je taktiež autorom divadelných hier určených pre tzv. ľudové [[divadlo]]. V tvorbe divadla pre najširšie ľudové vrstvy, ktoré by im sprostredkovalo hlboké mravné ideály, videl Rolland možnosť povznesenia ľudstva.
Romain Rolland zomrel v roku 1944 v [[Burgundsko|Burgundsku]], v mestečku [[Vézelay]] blízko svojho rodiska.
== Diela ==
{{spoiler}}
=== Romány a novely ===
* '''Ján Kryštof''' ([[1904]]-[[1912]], ''Jean-Christoph'')
* '''Dobrý človek ešte žije''' ([[1919]], ''Colas Breugnon'')
* '''Peter a Lucia''' ([[1920]], ''Pierre et Luce'')
▲Vo svojich divadelných hrách, ktoré sa označujú súhrnným názvom '''Divadlo revolúcie''' (sem patrí aj známa dráma Hra o láske a smrti, [[1925]]), sa vracal do obdobia [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Vierov v tvorivú aktivitu človeka je preniknutý román '''Ján Krištof''' ([[1904]]-[[1912]]). V tomto diele využil svoje vlastné hudobné vedomosti. V pozadí je poznanie [[Ludwig van Beethoven|Beethovenovho]] života a jeho tvorby, jako aj vlastná životná skúsenosť autora. Vytvoril príbeh geniálneho nemeckého hudobníka žijúceho v [[Paríž]]i. Hrdina Rollandovho románu ''Jean Christopf Kraft'', svojím humánnym založením vysoko vyrastá nad nežičlivú dobu. Rolland majstrovsky vykresľuje ľudí, ktorí prekonávali malosť epochy mohutným romantickým vzopätím individuálnych síl. V Jánovi Krištofovi vytvoril román – rieku. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu [[Rýn]]u cez stretnutia s ľudovými piesňami, tvorivé problémy a nadväzovanie priateľských stykov až po dozretie jeho vlastných revolučných myšlienok a postojov. Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi.
* '''Clerambault, história slobodného svedomia počas vojny''' ([[1920]], ''Clerambault, histoire d'une conscience libre pendant la guerre'')
Ďalším románovým dielom Rollanda bola '''Očarená duša''' ([[1922]]-[[1934]]). Heroisckú úlohu tu autor zveril žene, ''Anete Rivierovej'', ktorá sa vymaňuje z meštianskych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna. Počas jedenásť ročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu. V Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštianskej spoločnosti. Jej samostatnosť i [[demokracia|demokratizmus]], schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet. Pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv. Vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky. Spolu so zosilňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora.▼
** [[Román]], v ktorom Rolland vyjadril myšlienku, že vina na vojnovom konflikte [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] nebola len na nepriateľovi (na [[Nemecko|Nemecku]]), ale i na [[Francúzsko|francúzskej]] strane.
* '''Očarená duša''' ([[1922]]-[[1933]], ''L'ame enchantée'')
▲ V historickom románe z obdobia panovania [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.]] '''Colas Breugnon''' (Dobrý člověk ešte žije [[1919]]) vystupuje jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období [[mor]]u a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.
▲
=== Divadelné hry ===
▲ Svetoznáma psychologická novela '''Peter a Lucia''' ([[1920]]) je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca [[1918]]). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na [[Paríž]] náhodne stretáva v mestre s Luciou, ktorá z finančných dôvodou nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštianských zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od světa a chcú žiť len jeden pre druhého. Peter si pod vplyvom Lucie uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikáncke ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho světa. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú při bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta.
* ''Orsino'' ([[1890]]),
* ''Les baglioni'' ([[1891]]),
* ''Caligula'' ([[1893]]),
* ''Le Siège de Mantoue'' ([[1894]], '''Obliehanie Mantovy'''),
* ''Jeanne de Piennes'' ([[1896]]),
* ''Les tragédies de la foi'' ([[1903]], '''Tragédia viery'''), [[drama]]tická [[trilógia]], v ktorej Rolland ukázal na troch príkladoch ohrozujúci silu viery (na viere náboženskej, vlasteneckej a revolucionárskej). Trilógia se skladá z týchto častí:
** ''Saint Luis'' ([[1897]], '''Svätý Ludvik'''),
** ''Aërt'' ([[1898]], '''Aertes'''),
** ''Le Triomphe de la raison'' ([[1899]], '''Víťazstvo rozumu''').
* '' Le Théâtre de la Révolution'' ([[1903]], '''Divadlo revolúcie'''), cyklus [[divadelná hra|divadelných hier]], týkajúcich sa [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]]
* ''Le temps viendra'' ([[1903]], '''Príde čas'''),
* ''La Montespan'' ([[1904]], '''Montespanová'''),
* ''Les Trois amoureuses'' ([[1906]], '''Traja zamilovaní'''),
* ''Empédocle'' ([[1918]], '''Empedokles''')
* ''Liluli'' ([[1919]]), dramatická protivojnová groteska.
=== Životopisy, eseje a ostatné ===
* ''Empédocle d'Agrigente'' ([[1890]], '''Empedokles z Akragantu''')
* ''Histoire de l'opéra avant Lully et Scarlatti'' ([[1895]], '''Dejiny opery v Európy pred Lullym a Scarlattim''')
* ''François-Millet'' ([[1902]]), monografia [[Francúzska|francúzskeho]] maliara [[Jean François Millet|Jeana Françoise Milleta]],
* ''Le Théâtre du peuple'' ([[1903]], '''Divadlo ľudu''')
* ''La Vie de Beethoven'' ([[1903]], '''Život [[Ludwig van Beethoven|Beethovenov]]''')
* ''La Vie de Michel-Ange'' ([[1906]], '''Život [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelov]]''')
* ''Musiciens d'autrefois'' ([[1908]], '''Hudobníci minulosti''')
* ''Musiciens d'aujourd'hui'' ([[1908]], '''Hudobníci nedávnej doby''')
* ''Haendel'' ([[1910]], '''Händel'''), monografia [[Nemecko|nemeckého]] hudobného skladateľa [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händela]]).
* ''La Vie de Tolstoï'' ([[1911]], '''Život [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]]''')
* ''Inde'' ([[1915]]-[[1943]], '''India''')
* ''Voyage musical aux pays du passé'' ([[1919]], '''Hudobníkova cesta do minulosti'''),
* ''Mahatma Gandhi'' ([[1924]], '''monografia [[Mahátma Gándhí|Mahátmy Gándhího]]''',
* ''Les Aimés du Beethoven'' ([[1927]], '''Beethoven a ženy'''),
* ''Beethoven. Les grandes époques créatrices'' ([[1928]]-[[1945]]),
* ''Essai sur la mystique et l'action de l'Inde vivante'' ([[1929]]-[[1930]], '''Mystický a činný život dnešnej Indie'''),
* ''Goethe et Beethoven'' ([[1930]], '''Goethe a Beethoven'''),
* ''Quinze ans de combat'' ([[1935]], '''Pätnásť rokov bojov'''),
* ''Comment empécher la guerre'' ([[1936]], '''Zabráňte vojne'''),
* ''Compagnos de route'' ([[1936]], '''Cesta k pravde'''),
* ''Le Voyage intérieur'' ([[1942]], '''Cesta do hlbín vnútra'''),
* ''Charles Péguy'' ([[1945]]), posmrtne vydaná monografia francúzskeho básnika a eseistu,
* ''Mémoires'' ([[1956]], '''Pamäti a spomienky'''),
* ''Journal 1915-1943'' ([[1960]], '''Denník 1915-1943''').
| |||