Bohrov model atómu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot: Automated text replacement (-\[\[[Kk]ategória:([^\]]+)\|[ *!]+([^\]]*)\]\](?=(?:[^~$]*~[^$~]*$)|[^~$]*$) + \2) |
z EA |
||
Riadok 1:
'''Bohrov model atómu''' je model atómu vodíka založený na troch postulátoch, ktorý v roku [[1913]] vytvoril [[Niels Bohr]]:
'''Bohrov model atómu''' môžeme opísať nasledovne: uvažujme [[elektrón]] s [[elektrický náboj|nábojom]] <math>-e</math> a [[hmotnosť]]ou <math>m</math>, pohybujúci sa po kruhovej dráhe okolo [[protón]]u s [[elektrický náboj|nábojom]] <math>e</math> a [[hmotnosť]]ou dostatočne veľkou na to, aby sme ho mohli považovať za nepohyblivý. (Hmotnosť [[protón]]u je 1836 krát vyššia než hmotnosť [[elektrón]]u, takže je to dobré priblíženie.) Nech polomer dráhy je <math>r</math> a rýchlosť elektrónu <math>v</math>. [[Elektrostatická príťažlivá sila]] medzi elektrónom a protónom sa musí presne vyrovnávať s hmotnosťou elektrónu násobenou jeho odstredivým [[zrýchlenie|zrýchlením]] na kruhovej dráhe:▼
# elektróny sa môžu pohybovať okolo jadra [[atóm]]u len po takých dráhach, na ktorých sa jeho energia rovná celočíselnému násobku elementárneho kvanta energie ([[Planckova konštanta]]) delenému súčinom 2n (kvantové číslo);
# na týchto stacionárnych kvantových dráhach elektrón nevyžaruje;
# emisia žiarenia nastáva len vtedy, keď elektrón prechádza z kvantovej dráhy s vyššou energiou na kvantovú dráhu s nižšou energiou; pritom sa vyžiari fotón, ktorého energia sa rovná rozdielu energií elektrónu na príslušných dráhach.
Pre vlnovú dĺžku emitovaného žiarenia z uvedených postulátov vyplýva pravidlo
: <math>\lambda = \frac{\frac{1}{m^2}-\frac{1}{n^2}}{R}</math>,
kde m a n sú celé čísla a R je [[Rydbergova konštanta]].
▲
<math>\frac{e^2}{r^2}=m \frac{v^2}{r}</math>,
Řádek 25 ⟶ 35:
Poznámka: Bohrov model atómu sa považuje za dosť umelý, avšak historicky predstavoval medzistupeň na ceste od klasickej fyziky ku [[kvantová teória|kvantovej teórii]].
{{Encyklopédia astronómie}}
[[Kategória:Chémia]]
| |||