Štefan Znám: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa 9. februára [[1936]] vo Veľkom Blhu, okres Rimavská Sobota. V r. [[1954]] zmaturoval v blízkej [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a začal študovať na [[Prírodovedecká fakulte UK|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského|UK]] v Bratislave, kde sa venoval matematike, ktorej štúdium absolvoval v r. [[1959]]. Potom rok učil na strednej škole v [[Piešťany|Piešťanoch]] a v r. [[1960]] nastúpil na Katedru matematiky [[Chemická fakulta|Chemickej fakulty]] [[SVŠT]] v Bratislave. Jeho ďalším pôsobiskom bola Katedra algebry a teórie čísel Prírodovedeckej (od r. [[1980]] Matematicko-fyzikálnej) fakulty UK v Bratislave, kde pracoval až do konca života. O jeho vedeckom a pedagogickom raste hovoria nasledujúce údaje: [[CSc.]] – [[1966]] (jeho školiteľom bol akademik [[Štefan Schwarz]]), [[1968]] – [[docent]], [[1980]] – [[DrSc.]] a v r. [[1982]] – [[profesor]]. Štefan Znám začal svoju vedeckú kariéru prácou v [[teória čísel|teórii čísel]], no postupne sa dostal aj k [[teória grafov|teórii grafov]], ktorá sa v 60-tych rokoch začala prudko rozvíjať. V oboch disciplínach má jeho prístup [[kombinatorika|kombinatorický]] charakter. Viaceré jeho práce sú však interdisciplinárne – teória čísel sa prelína s teóriou grafov. Preto je veľmi ťažko rozdeliť jeho práce. Ak to však násilne urobíme, tak zistíme, že z 52 pôvodných vedeckých článkov, ktorých je autorom (29), alebo spoluautorom (23), 30 patrí skôr do teórie čísel a ďalšie do teórie grafov. Š. Znám (spolu s [[Juraj Bosák|J. Bosákom]] a A. Rosom) napísal priekopnícku prácu o rozkladoch kompletných grafov na faktory s danými priemermi. Neskoršie samostatne dokázal hypotézu Bosáka a Bollobása, že pre veľké k je 6k najmenší počet vrcholov kompletného grafu rozložiteľného na k faktorov priemeru 2. Významne prispel aj k extremálnej teórii grafov. Študoval napr. minimálny počet hrán grafu s n vrcholmi, priemerom 2 a maximálnym stupňom k. Podstatne zlepšil predchádzajúce odhady [[Erdös|Erdösa]], Rényiho a Sósovej. Práce Š. Známa majú bohatú odozvu v podobe citácií v knihách a článkoch nielen slovenských, ale (prevažne) zahraničných matematikov. Veľmi bol úspešný v popularizácii matematiky (okolo 20 publikácií). Má podiel na 5 knižných publikáciách a viacerých skriptách pre vysoké školy. Tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu [[Matematické obzory]]. Mnoho energie venoval Š. Znám pritiahnutiu mladých talentovaných študentov k teórii grafov a teórii čísel. Školil 15 ašpirantov a po odchode A. Kotziga v r. [[1969]] do Kanady viedol spolu s J. Bosákom bratislavský seminár z teórie grafov, v čom pokračoval aj po Bosákovej smrti ( [[1987]]). Výchovu nových vedeckých pracovníkov pokladal za svoju srdcovú záležitosť a vždy sa aj rád pochválil úspechmi svojich žiakov. Bol šéfredaktorom časopisu [[Acta Mathematica Universitatis Comenianae]]. Formou niekoľkomesačných pobytov pôsobil aj na zahraničných univerzitách: v [[Kanada|Kanade]] ( [[1984]] – Waterloo, [[1991]] – Hamilton) a v [[Austrália|Austrálii]] ( [[1993]] – [[Newcastle]]). Hlásil sa k maďarskej národnosti a tak, prirodzene, udržiaval bohaté styky naj▼