Staroveká filozofia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
MaBe (diskusia | príspevky)
d korekcia wikilinky, typografia
Riadok 1:
'''Staroveká filozofia''' je prvá etapa [[vývin filozofie|vývinu filozofie]], po ktorej nasleduje [[stredoveká filozofia]]; [[filozofický názor|filozofické názory]] autorov, ktorí v [[starovek]]u uvažovali o mieste [[človek]]a vo [[svet]]e; prvé alebo najstaršie obdobie vo vývine filozofie nadväzujúce na [[protofilozofia|protofilozofiu]]. Staroveká filozofia je dôležitá súčasť [[staroveká kultúra|starovekej kultúry]].
autorov, ktorí v [[starovek]]u uvažovali o mieste [[človek]]a vo [[svet]]e; prvé alebo najstaršie obdobie vo vývine filozofie nadväzujúce na [[protofilozofia|protofilozofiu]].
Staroveká filozofia je dôležitá súčasť [[staroveká kultúra|starovekej kultúry]].
 
V [[Európania|Európe]] ju predstavuje [[antická filozofia|antická filozofia]], v [[India|Indii]] [[staroveká indická filozofia]] a v [[Čína (civilizácia)|Číne]] [[staroveká čínska filozofia]] (už filozofia 8. st. pred Kr.).
[[staroveká indická filozofia|staroveká indická filozofia]] a v [[Čina|Číne]] [[staroveká čínska filozofia|staroveká čínska filozofia]] (už filozofia 8. st. pred Kr.).
 
Staroveké obdobie prináša prakticky všetky základné problémy a motívy.
Řádek 11 ⟶ 8:
V 15. storočí pred Kr. vznikla [[staroveká indická filozofia]], ktorý trvala až do 10. stor. po Kr.
 
V 8. storočí pred Kr. začal vývoj [[staroveká čínska filozofia|starovekej čínskej filozofie]]. V [[ČinaČína (civilizácia)|Číne]] v 8. storočí existovalo:
*[[učenie o piatich živloch|učenie o piatich živloch]]
*[[učenie o ôsmich prvopočiatkoch]]
*[[učenie o jin a jang|učenie o jin a jang]]
 
Do filozofie 7. stor. pred Kr. spadá časť učenia Upanišád v [[indická filozofia|indickej filozofii]]. Na [[ZápadZápadná kultúra|Západe]] vzniká [[antická filozofia]]. V 7. stor. pred Kr. sa rodí [[Táles|Táles]]. V myslení prevláda [[hylozoizmus|hylozoizmus]]. Grécki filozofi v 7. st. pred Kr. a v [[6. st.storočie pred Kr.]] vypracovávajú prvé filozofické sústavy a zakladajú aj prvé [[špeciálna veda|špeciálne vedy]].
 
V 6. stor. pred Kr. je v [[Čína (civilizácia)|Číne]] učenie [[Lao-c']]a a [[Konfucius|Konfucia]], v [[India|Indii]] učenie [[Budha|Budhu]], na [[Západná kultúra|Západe]] prechod od [[mýtus|mýtu]] k [[logos|logu]] - [[Hesiodos]]; staršia iónska prírodná filozofia: [[Táles]], [[Anaximandros]], [[Anaximenes]]. [[Pytagoras]] rozvíja svoju mystiku čísel. Vzniká [[eleatská škola|škola eleatov]].
V 6. stor. pred Kr. je v [[Čina|Číne]] učenie [[Lao-c'|Lao-c'a]] a [[Konfucius|Konfucia]],
v [[India|Indii]] učenie [[Budha|Budhu]], na [[Západ|Západe]] prechod od [[mýtus|mýtu]]
k [[logos|logu]] - [[Hesiodos|Hesiodos]]; staršia iónska prírodná filozofia: [[Táles|Táles]],
[[Anaximandros|Anaximandros]], [[Anaximenes|Anaximenes]]. [[Pytagoras|Pytagoras]] rozvíja svoju mystiku čísel. Vzniká škola [[eleatská škola|eleatov]].
 
V 5. stor pred Kr. na [[Východ|Východe]]e pôsobí [[Lao-c'|Lao-c`]], [[Konfucius|Konfucius]] , [[Budha|Budha]], na [[ZápadZápadná kultúra|Západe]] [[Herakleitos|Herakleitos]], [[Empedokles|Empedokles]], [[Anaxagoras|Anaxagoras]], [[Leukippos|Leukippos]], [[Protagoras]], [[Sokrates]].
[[Protagoras|Protagoras]], [[Sokrates|Sokrates]].
 
V 4. stor. pred Kr. antická filozofia dosahuje vrchol v diele [[Platon|PlatónaPlatón]]a a [[Aristoteles|Aristotela]]. Ku koncu 4. stor. nastupuje [[helenistická filozofia|helenistická filozofia]].
 
V 3. stor. pred Kr. je na [[ZápadZápadná kultúra|Západe]] rozvoj helenistickej filozofie, [[stoicizmus|stoicizmu]], [[epikureizmus|epikureizmu]] a [[skepticizmus|skepticizmu]].
 
V 2. stor. pred Kr. bola, pokiaľ ide o jej antickú súčasť, filozofia (helenistická filozofia) v úpadku napriek tomu, že všetky hlavné aténske filozofické školy stále pracujú ([[akadémia|Akadémia]], [[Lykeion|Lykeion]], [[stoicizmus|Stoa]], [[epikureizmus|epikurejská záhrada]], [[skepticizmus antický skepticizmus|skeptická tradicia]]) a aj [[kynici]] si udržujú svoju obľubu v ľudových vrstvách. [[pytagoreizmus|Pytagorejci]] prežívajú skôr ako malá náboženská spoločnosť v južnej Itálii.
a aj [[kynici]] si udržujú svoju obľubu v ľudových vrstvách. [[pytagoreizmus|Pytagorejci]] prežívajú skôr ako malá náboženská spoločnosť v južnej Itálii.
 
V 1. storočí pred Kr. je na [[ZápadZápadná kultúra|Západe]] (v rámci helenistickej filozofie) [[novopytagoreizmus|novopytagoreizmus]], [[Ainesidémos|Ainesidémov]]
[[skepticizmus|skepticizmus]], [[Lucretius Carus|Lucreciov]] [[atomizmus]]. Z tohto storočia pochádza termín ''[[metafyzika]]'' v zmysle učenia o bytí (zaviedol ho [[Andronikos z Rodu]]).
[[atomizmus|atomizmus]]. Z tohto storočia pochádza termín ''[[metafyzika|metafyzika]]''
v zmysle učenia o bytí (zaviedol ho [[Andronikos z Rodu|Andronikos z Rodu]]).
 
V 1. storočí po Kr. je na [[ZápadZápadná kultúra|Západe]] (v rámci helenistickej filozofie) splývanie [[filozofia grécka filozofia|gréckej filozofie]] a židovskej teológie: [[Filon z Alexandrie|Filón]] Alexandrijský]]; [[Pavol Apoštol|Pavol]]. Toto obdobie vývinu filozofie predstavuje v Európe rozmedzie medzi starovekým myslením a stredovekým myslením. Ešte v plnom lesku trvajú staré slávne školy filozofické: [[platonizmus|škola platónska]], [[peripatetici|škola peripatetická]], [[epikureizmus|škola epikurejská]] [[stoicizmus|škola stoická]] a [[skepticizmus|škola skeptická]]. Ale mimo nich, ako aj v nich samých sa začína prejavovať nový duch. Premeny sa odohrávajú veľmi rýchle, ide o dobu značne neprehľadného zmätku, z ktorej sa však v 2. stor. a v 3. stor. vynára už celkom zreteľná nová myšlienková pevnina. V 1. stor. prebieha augustovský pokus o renesanciu rímskeho polyteizmu a zbožnosti, ale aj stále rýchlejšie a masovejšie prenikanie orientálnych mysterióznych kultov do celej rímskej ríše a do všetkých vrstiev obyvateľstva. Rozkvitá [[stoicizmus|stoa]], rozvíja sa po [[Poseidonios z Apameie|Poseidoniovi]] do nového rozmachu v [[Staroveký Rím|Ríme]] a v rámci rímskej vládnucej triedy, a je takým širokým prúdom, že môže zjednocovať učenie bývalého otroka [[Epiktetos|Epikteta]] i multimilionára [[Seneca, L. A.|Seneku]]. Spolu so stoou sa rozmáha povestný etický rozklad prvého obdobia rímskeho cisárstva, rozklad síce trochu preháňaný už súčasníkmi (povedzme [[Tacitus|Tacitom]], [[Juvenalus|Juvenalom]] alebo [[Petronius|Petroniom]]), no tak či onak celkom zreteľný. Rozvíja sa [[novopytagoreizmus|novopytagorejstvo]] a s ním aj [[astrológia|astrológia]], [[mantika|mantika]], číselná mágia a [[mystika|mystika]] - a súčasne sa do popredia prebojúvajú také striktne monoteistické systémy ako [[judaizmus|judaizmus]] a [[kresťanstvo|kresťanstvo]].
 
V 2. storočí sa v [[západná filozofia|západnej filozofii]] (v rámci helenistickej filozofie) presadzuje kresťansko-orientálna špekulácia: [[gnosticizmus|gnosticizmus]]. V indickej filozofii tvorí [[Nágárdžuna|Nágárdžuna]].
 
V 3. storočí je na [[ZápadZápadná kultúra|Západe]] (v rámci helenistickej filozofie) splývanie [[platonizmus|platonizmu]] s [[pytagoreizmus|pytagoreizmom]], [[aristotelizmus|aristotelizmom]] a [[stoicizmus|stoicizmom]] na jednej strane a orientálnou [[mystika|mystikou]] na strane druhej: [[novoplatonizmus|novoplatonizmus]].
 
V 4. storočí v hlavnom meste ríše Guptovcov (v [[India|Indii]]) rozvíja činnosť veľká univerzita. Významou udalosťou pre rozvoj filozofie je [[milánsky edikt]] (313). Centrami filozofie sú [[Alexandria|Alexandria]] a [[Antiocheia|Antiocheia]].