Štefan Boleslav Roman: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Štefan B. Roman premiestnená na Štefan Boleslav Roman: Štefan Boleslav Roman |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
Štefan Boleslav Roman odišiel v [[rok]]u [[1937]] do [[Kanada|Kanady]], kde sa najprv zamestnal na [[Farma|farme]], neskôr ako [[robotník]] v [[automobil]]ke General Motors.
V čase [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol [[vojak]]om kanadskej [[Armáda|armády]]. Od roku [[1945]] začal podnikať v banskom priemysle. Neskôr sa jeho spoločnosť rozrástla a vlastnila pri jazere Elliot najväčšie [[Urán (prvok)|urán]]ové bane na [[svet]]e. Štefan B. Roman vybudoval aj ďalšie priemyselné a finančné spoločnosti.
V roku [[1968]] sa významne pričinil o obnovenie slovenskej gréckokatolíckej cirkvi. Postavil dokonca v Unionville [[Katedrála|katedrálu]] Premenenia Pána, ktorú v septembri [[1984]] posvätil [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] Štefan Roman patril medzi najvýznamnejšie osobnosti medzi zahraničnými [[Slováci|Slovákmi]]. Pápež [[Ján XXIII.]] v roku [[1963]] mu udelil [[rad (vyznamenanie)|Rad]] sv. Gregora Veľkého, pápež [[Pavol VI.]] ho vymenoval za laického delegáta na [[Druhý vatikánsky koncil|II. Vatikánsky koncil]]. Štefanovi Romanovi udelili tri čestné doktoráty – [[Univerzita]] sv. Františka Xaverského v Astagonish, University of Toronto a Laurentian University. Obdržal aj viaceré ceny a vysoké vyznamenania v mnohých krajinách. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady mu udelilo v roku [[1990]] Národnú cenu Slovenskej republiky in memoriam. [[Prezident]] [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]] [[Michal Kováč]] ocenil aktivitu Štefana Romana v Svetovom kongrese Slovákov v roku [[1995]] najvyšším štátnym vyznamenaním Radom Bieleho dvojkríža I. stupňa in memoriam.
| |||