Trebonianus Gallus: Rozdiel medzi revíziami

Kým sa dostal k moci, prešiel Gallus klasickou kariérou príslušníka vyšších vrstiev, od prijatia do [[senát]]u až po [[Konzul (antický Rím)|konzulát]], ktorý zastával niekedy okolo roku 245. Potom, ako sa roku [[250]] stal legátom oboch Moesií, bojoval s gótskym kráľom [[Kniva|Knivom]] pri meste Novae na [[Balkán]]e a tam sa k nemu pripojil cisár [[Decius]] po svojej porážke pri Beroie. Cisár chcel na jar roku [[251]] skrížiť Gótom ústupovú cestu cez [[Dunaj]], utrpel však porážku pri Abritte a spolu so svojim synom padol. V polovici júna vojsko zvolilo Treboniana Galla za Augusta a jeho synovi [[Volusianus|Volusianovi]] udelilo titul Caesara.

 

Hneď ako Gallus usporiadal pomery na Balkáne, ponáhľal sa do Ríma, kde sa potom zdržiaval až takmer do konca svojej krátkej vlády. Z tej doby sú prakticky známe len dve význačné udalosti - ustanovenie Caesara Volusiana za Augusta na jeseň roku 251 a vypuknutie morovej epidémie, ktorá zdecimovala značnú časť ríše. Až o posledných mesiacoch Gallovho panovania máme k dispozícii viac faktických informácií. Asi v máji [[253]] vtrhli do impéria Peržania vedení rímskym prebehlíkom [[Mariades|Mariadom]] a vydrancovali celý rad sýrskych miest vrátane legendárnej Antiochie nad Orontom. Ich plieniace oddiely zastavil až pred Emesou kňaz boha Baala Sampsigeramos, ktorý sa pod menom [[Uranius Antoninus]] vyhlásil za cisára.