Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
 
Ba dokonca Slovensko ako jediný štát v Európe si dovolilo vznášať územné požiadavky voči Nemeckej ríši.
 
== Vojny ==
Jednotky Slovenského štátu sa počas jeho existencie fyzicky zúčastnili na troch vojnách, ale vo vojnovom stave boli s ešte viac štátmi.
 
===Malá vojna===
23. marca 1939 maďarské vojská bez vyhlásenia vojny vtrhli v troch prúdoch z Podkarpatskej Rusi (ktorú krátko predtým začali okupovať) na územie Slovenského štátu. Minister národnej obrany ešte v ten deň dostal správu o vpáde maďarských vojsk a vyhlásil protiútok.
 
Slovenská vláda ihneď ostro protestovala, do Budapešti zaslala diplomatickú nótu a obrátila sa na Nemeckú ríšu, aby zasiahla v zmysle ochrannej zmluvy. Postup maďarských vojsk sa podarilo zastaviť vďaka rýchlej mobilizácii slovenských vojsk, Hlinkovej gardy, ale aj početných dobrovoľníkov z ľudu. Na druhý deň maďarské letectvo bombardovalo letisko otvoreného mesta Spišská nová Ves, čím zabilo 13 osôb. Malá vojna si dokopy vyžiadala asi 36 obetí.
 
Výsledok konfliktu bol ale taký, že slovenská vláda bola nútená prijať ultimátum ohľadom „úpravy hraníc“, čím Slovensko stratilo ďalšie územia s takmer 70 000 obyvateľmi, z ktorých Maďari tvorili len zanedbateľnú menšinu (menej ako 4 000 osôb).
 
===Vojna proti Poľsku===
Nemecko ponúklo Slovenskému štátu zúčastniť sa na ťažení proti Poľsku v septembri 1939, za čo ponúklo garantovať hranicu s Maďarskom, prinavrátiť územia odobraté Poľskom v rokoch 1920 a 1938.
 
Slovenské vojská sa zúčastnili na vojne proti Poľsku, čo vyplývalo z ustanovení ochrannej zmluvy a 1.9.1939 spoločne s nemeckými jednotkami, ktoré nastupovali do vojny aj cez slovenské územie, vtrhli do Poľska, pričom slovenské jednotky operovali najmä na spomínaných územiach odňatých Slovensku v rokoch 1918-1920 a 1938. Poľsko bolo porazené rýchlo, posledné jednotky kapitulovali 5. októbra. Za účasť na vojne Slovensko získalo späť územia, ktoré Poľsko obsadilo v rokoch 1918-1920, 1924 a 1938. Hitler ponúkol Tisovi dokonca aj Zakopané s okolím, no ten to odmietol so slovami, že tam nežijú Slováci a táto oblasť nikdy nepatrila Slovensku.
 
===Vojna proti Sovietskemu zväzu===
22.6.1941 Nemecko napadlo ZSSR. Na tomto ťažení, ktoré oficiálna propaganda vyhlasovala za „križiacku výpravu proti boľševizmu“, sa zúčastnili mnohé európske národy – okrem iných Nemci, Fíni, Maďari, Francúzi, Rumuni, Belgičania, Rusi, a tiež Slováci.
 
Slovenská vláda už deň nato vyhlásila, že prerušuje diplomatické styky so ZSSR a 24. júna sa vojenské jednotky slovenskej armády pripojili k ťaženiu proti boľševickému ZSSR. Takúto rýchlu mobilizáciu a podporu nemeckého ťaženia inicioval najmä Vojtech Tuka s cieľom predbehnúť Maďarov a dokázať svoju vernosť Nemecku, čím si pripravoval pôdu na budúcu možnosť revízie Viedenskej arbitráže.
 
Účasť Slovákov na vojne bola len symbolická, celkovo boli nasadené len dve divízie a jedna brigáda. Slovenskí vojaci sa vo vojne osvedčili ako bojaschopní, boli dokonca medzi prvými vyznamenanými medailami „za hrdinstvo“. Najlepší slovenskí piloti slúžili v jednej divízii s elitnými nemeckými letcami a mnohí z nich získali železné kríže I. a II. triedy, či zlaté nemecké kríže.
 
Koncom októbra 1941 Adolf Hitler povedal na adresu slovenských vojakov: „V Slovákoch sme sa nesklamali. Naopak, každý deň od všetkých veliteľstiev dostávame len samé chvály o nich.“
 
V roku 1942 sa slovenská rýchla divízia prebojovala až k severným predhoriam Kaukazu . Minister Gejza Medrický konštatoval: „Dnes sa rúca pod mocnými údermi nemeckej armády, po boku ktorej stojí aktívne aj slovenská armáda, starý svet. V tejto vojne nejde o vydobýjanie nových území, ale o zrútenie starých zlých svetov. Slovenskí vojaci si vydobýjajú v tejto vojne meno hrdinských bojovníkov.“
 
Prezident Tiso v júni 1943 vyhlásil: „Toľko ráz som to už povedal a teraz opätovne zdôrazňujem, že my nebojujeme proti Rusom, ale bojujeme proti boľševikom. Dnes na tomto fronte nie sú Rusi, ale boľševici. A ja s boľševikmi ani vtedy nechcem mať nič, keby ten boľševik bol Slovák a tobôž ruský boľševik.“
 
Avšak prevažná časť slovenského obyvateľstva prijímala vojnu proti ďalšiemu slovanskému národu s nevôľou, vyskytli sa aj prípady prebehlíkov na druhú stranu. Ku koncu vojny bola morálka slovenských vojakov taká nízka, že boli úplne stiahnutí z východného frontu. Hoci údaje sa rôznia, celkové straty slovenskej armády počas ťaženia proti ZSSR činili asi 2 500 mužov.
 
===Vojnový stav so západnými mocnosťami===
12.12.1941 predseda vlády a zároveň minister zahraničných vecí Vojtech Tuka vyhlásil, že na základe Paktu troch mocností Slovenský štát vstupuje do vojnového stavu s Veľkou Britániou a Spojenými štátmi americkými.
 
Napriek tomu, že Slovenský štát nevyvíjal žiadne vojenské akcie voči západným mocnostiam, 16.6.1944 jednotky Veľkej Británie a Spojených štátov amerických podnikli letecký vojenský útok proti Slovenskému štátu. Počas náletu na Bratislavu v troch vlnách bombardovali rafinériu Appolo, ale aj iné objekty v meste. Údaje o obetiach sa rôznia. Rôzne zdroje stanovili množstvo zabitých na 300 osôb, podľa Civilnej protileteckej obrany počet obetí dokonca presiahol číslo 770.
 
== Politika ==
Anonymný používateľ