Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami

 
Koncom októbra 1941 [[Adolf Hitler]] povedal na adresu slovenských vojakov: „V Slovákoch sme sa nesklamali. Naopak, každý deň od všetkých veliteľstiev dostávame len samé chvály o nich.“
V roku [[1942]] slovenská [[Rýchla divízia]] dosiahla vďaka svojej motorizácii ako prvá z jednotiek osi [[Rostov-na-Donu]] a rýchlo napredovala až k severným predhoriam [[Kaukaz]]u. Minister [[Gejza Medrický]] konštatoval: „Dnes sa rúca pod mocnými údermi nemeckej armády, po boku ktorej stojí aktívne aj slovenská armáda, starý svet. V tejto vojne nejde o vydobýjanie nových území, ale o zrútenie starých zlých svetov. Slovenskí vojaci si vydobýjajú v tejto vojne meno hrdinských bojovníkov.“ Po porážke nemeckých [[bitka o Stalingrad|síl pri Stalingrade]] začiatkom roku [[1943]] však bola Rýchla divízia stiahnutá na [[Krym]], pričom prišla o podstatnú časť svojho delostrelectva. Situácia na fronte bola ale iná než ju prezentovali fašistickí politici. Mnohí slovenskí vojaci nasadení do protipartizánskych akcií v Bielorusku a na Ukrajine, vo veľkej miere pomáhali partizánom, nielen marením snáh svojich veliteľov, ale aj materiálne alebo k nim priamo prebehli.
Prezident Tiso v júni [[1943]] vyhlásil: „Toľko ráz som to už povedal a teraz opätovne zdôrazňujem, že my nebojujeme proti Rusom, ale bojujeme proti boľševikom. Dnes na tomto fronte nie sú Rusi, ale boľševici. A ja s boľševikmi ani vtedy nechcem mať nič, keby ten boľševik bol Slovák a tobôž ruský boľševik.“
 
Anonymný používateľ