Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami

 
== Zánik ==
Začiatkom roku 1945 začali sovietske boľševické vojská postupne prenikať na slovenské územie v čoraz väčších počtoch. K obyvateľstvu sa chovali často hrubo (známe sú krádeže hodiniek, znásilnenia žien...). 20. januára obsadili Košice (od novembra 1938 okupované Maďarskom), v marci prekonávajúc nemecký odpor postupne dobyli Banskú Štiavnicu, Zvolen, Banskú Bystricu (25. marec), Komárno a Nové Zámky. 4. apríla už dosiahli Bratislavu. Územia obsadené Červenou armádou sa automaticky stávali súčasťou obnoveného Československého štátu. Slovenské úrady sa s obyvateľstvom rozlúčili tak, že mu už začiatkom roka 1945 zo skladov rozdelili prídely múky, cukru a iných potravín určené na celý rok.<ref>Špiesz A.: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. str. 232</ref> 3. mája Sovietska armáda zničila posledné nemecké jednotky na území Slovenska (v Bielych Karpatoch a Javorníkoch).
Prvá slovenská republika začala od leta [[1944]] upadať. Najmä na strednom Slovenku, kde boli podmienky najpríhodnejšie, sa začalo spontánne rozvíjať partizánske hnutie. [[12. august]]a Bratislavská vláda vyhlásila na celom Slovensku štatárium - stanné právo, no čoskoro stratila kontrolu nad veľkou časťou krajiny. Tento proces urýchlilo najmä [[Slovenské národné povstanie]]. Nakoniec štát zanikol na jar [[1945]] postupným obsadzovaním Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], rumunskými vojskami a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|česko-slovenským armádnym zborom]], definitívne [[4. apríl]]a [[1945]] dobytím [[Bratislava|Bratislavy]], hlavného mesta prvej Slovenskej republiky.
V priebehu roka 1945 za pomoci jednotiek NKVD odvliekli boľševici desaťtisíce slovenských občanov a umiestnili ich do trestaneckých alebo pracovných táborov. Slovenská vláda ešte pred pádom Bratislavy odišla do exilu. V rakúskom kláštore Kremsmünster 8. mája podpísala dokument, ktorým sa bezvýhradne podrobila veliteľovi XX. Korpusu III. Americkej armády, generálovi Waltonovi Walkerovi. Tento dokument je považovaný za formálny zánik Slovenskej republiky z hľadiska medzinárodného práva.
 
== Právna kontinuita==
Anonymný používateľ