Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d nejak mi to tu vypadlo, wikilinky fix |
|||
Riadok 22:
Slovenský štát pristúpil aj k zmluvám, ktoré sa stali základom nemecko-taliansko-japonskej spolupráce. 24. novembra 1940 pristúpil k Paktu troch mocností. 25. novembra 1941 predseda slovenskej vlády Vojtech Tuka podpísal v Berlíne pristúpenie Slovenského štátu k paktu proti Komunistickej internacionále, ktorý uzavreli Nemecko, Taliansko a Japonsko presne pred 5 rokov predtým.
Nemecký vplyv na Slovensku bol pomerne veľký, čo sa prejavilo napr. pri salzburských rokovaniach, keď [[28.
Mnohí predstavitelia Slovenského štátu, združení najmä okolo prezidenta Tisu, sa ale snažili v rámci svojich možností čo najviac odporovať nemeckému tlaku.
Riadok 28:
Koncom júna 1942 komunista Viliam Široký navrhoval „zastaviť nepolitický boj proti Tisovi a jeho táboru, lebo Tisov tábor je odporcom nacizmu a odporcom zotročovania slovenského života“.<ref>Ďurica M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 444</ref>
V júli 1944 piate ilegálne vedenie KSS vypracovalo správu o vývoji na Slovensku po [[6. október|6. októbri]] [[1938]], kde sa okrem iného uvádza: „Fakt je, že tento štát má samostatnosť, a to takú, aká je možná vo vojne. Niet sporu o tom, že vznikla z milosti Hitlera, a že z tejto milosti ešte existuje. Už tisíckrát nastala panika, že Nemci obsadia Slovensko. Dodnes sa tak nestalo. Svoje vnútorné veci si vedie režim sám. Hospodárstvo si riadia domáci ľudia. Zákonodarstvo, školy a pod. sú vedené domácimi ľuďmi. Vplyv nemecký je veľký, ale pritom nie taký, aby samostatnosť bola hlúpou maskou. Napríklad Gestapo na Slovensku za celých 5 rokov nezatklo jediného slovenského občana.“<ref>Ďurica M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 477</ref>▼
▲„Fakt je, že tento štát má samostatnosť, a to takú, aká je možná vo vojne. Niet sporu o tom, že vznikla z milosti Hitlera, a že z tejto milosti ešte existuje. Už tisíckrát nastala panika, že Nemci obsadia Slovensko. Dodnes sa tak nestalo. Svoje vnútorné veci si vedie režim sám. Hospodárstvo si riadia domáci ľudia. Zákonodarstvo, školy a pod. sú vedené domácimi ľuďmi. Vplyv nemecký je veľký, ale pritom nie taký, aby samostatnosť bola hlúpou maskou. Napríklad Gestapo na Slovensku za celých 5 rokov nezatklo jediného slovenského občana.“<ref>Ďurica M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 477</ref>
Ba dokonca Slovensko ako jediný štát v Európe si dovolilo vznášať územné požiadavky voči Nemeckej ríši.
Řádek 35 ⟶ 34:
Jednotky prvej Slovenskej republiky sa počas jeho existencie fyzicky zúčastnili na troch vojnách. Vo vojnovom stave boli však s viacerými štátmi.
== Vojny ==
=== Malá vojna ===
[[23. marec|23. marca]] [[1939]] maďarské vojská bez vyhlásenia vojny vtrhli v troch prúdoch z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (ktorú krátko predtým začali okupovať) na územie Slovenskej republiky. Minister národnej obrany ešte v ten deň dostal správu o vpáde maďarských vojsk a vyhlásil protiútok. Slovenská vláda ihneď ostro protestovala, do [[
Výsledok konfliktu bol ale taký, že slovenská vláda bola nútená prijať ultimátum ohľadom „úpravy hraníc“, čím Slovensko stratilo ďalšie územia s takmer 70 000 obyvateľmi, z ktorých Maďari tvorili len zanedbateľnú menšinu (menej ako 4 000 osôb).
| |||