Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami

→‎Zánik: wikilinky, skonsolidované s pôvodným textom, + bolo by fajn pridať aj referencie, ktoré poukazujú na odsun obyvateľstva
d (nejak mi to tu vypadlo, wikilinky fix)
(→‎Zánik: wikilinky, skonsolidované s pôvodným textom, + bolo by fajn pridať aj referencie, ktoré poukazujú na odsun obyvateľstva)
 
== Zánik ==
{{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie}}
Začiatkom roku 1945 začali sovietske boľševické vojská postupne prenikať na slovenské územie v čoraz väčších počtoch. K obyvateľstvu sa chovali často hrubo (známe sú krádeže hodiniek, znásilnenia žien...). 20. januára obsadili Košice (od novembra 1938 okupované Maďarskom), v marci prekonávajúc nemecký odpor postupne dobyli Banskú Štiavnicu, Zvolen, Banskú Bystricu (25. marec), Komárno a Nové Zámky. 4. apríla už dosiahli Bratislavu. Územia obsadené Červenou armádou sa automaticky stávali súčasťou obnoveného Československého štátu. Slovenské úrady sa s obyvateľstvom rozlúčili tak, že mu už začiatkom roka 1945 zo skladov rozdelili prídely múky, cukru a iných potravín určené na celý rok.<ref>Špiesz A.: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. str. 232</ref> 3. mája Sovietska armáda zničila posledné nemecké jednotky na území Slovenska (v Bielych Karpatoch a Javorníkoch).
Prvá slovenská republika začala od leta [[1944]] upadať. Najmä na strednom Slovenku, kde boli podmienky najpríhodnejšie, sa začalo spontánne rozvíjať [[partizán]]ske hnutie. [[12. august]]a Bratislavská vláda vyhlásila na celom Slovensku štatárium - stanné právo, no čoskoro stratila kontrolu nad veľkou časťou krajiny. Tento proces urýchlilo najmä [[Slovenské národné povstanie]]. Už na jeseň roku [[1944]] sa na východných a severovýchodných hraniciach Slovenskej republiky rozpútali boje medzi nemeckými jednotkami a postupujúcou Červenou armádou.
 
Od začiatku roku [[1945]] [[Červená armáda]], rumunské vojská a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|česko-slovenským armádny zbor]] postupne prenikli hlbšie na slovenské územie. [[20. január]]a obsadili [[Košice]] (od novembra 1938 okupované [[Maďarsko]]m). Ustupujúce nemecké vojsko ťažko poškodilo dopravnú infraštruktúru a najmä železničnú sieť. Väčšina obyvateľstva očakávala prechod frontu s pochopiteľnými obavami, ale po tom čo sa ukázalo, že sovietske ani rumunské vojská nie sú žiadni barbari, ktorí by plienili krajinu a spôsobovali zbytočné škody, s úľavou si vydýchli a začali s obnovou krajiny. Pravdou však je, že jednotky, ktoré oslobodzovali krajinu sa v niektorých prípadoch k obyvateľstvu chovali hrubo (známe sú krádeže hodiniek, či znásilnenia žien). Vo väčšine prípadov takto jednali príslušníci tylových jednotiek.
 
ZačiatkomV rokumarci [[1945]] začaliprekonávajúc sovietskenemecký boľševické vojskáodpor postupne prenikaťsovietske navojská slovenskédobyli územie[[Banská vŠtiavnica|Banskú čorazŠtiavnicu]], väčších počtoch[[Zvolen]]. K obyvateľstvu sa chovali často hrubo (známe sú krádeže hodiniek, znásilnenia žien...)[[25. 20marec|25. januáramarca]] obsadili Košice (od novembra 1938 okupované Maďarskom), v marci prekonávajúc nemecký odpor postupne dobyli Banskú Štiavnicu, Zvolen,[[Banská Bystrica|Banskú Bystricu (25. marec)]], [[Komárno]] a [[Nové Zámky]]. [[4. aprílaapríl]]a už dosiahli hlavné mesto krajiny - [[Bratislava|Bratislavu]]. Územia obsadené Červenou armádou sa automaticky stávali súčasťou obnoveného Československého štátu. Slovenské úrady sa s obyvateľstvom rozlúčili tak, že mu už začiatkom roka [[1945]] zo skladov rozdelili prídely múky, cukru a iných potravín určené na celý rok.<ref>Špiesz A.: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. str. 232</ref> [[3. májamáj]]a Sovietska armáda zničila posledné nemecké jednotky na území Slovenska (v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]] a [[Javorníky|Javorníkoch]]) a sústredila sa na postup na územie [[Morava (región)|Moravy]]. O popularite režimu a celkovému názoru väčšiny obyvateľstva na zdiskreditovaný režim svedčí aj fakt, že zo strany Slovenska nebol Červenej armáde kladený prakticky žiadny ozbrojený odpor.
VTienistou stranou oslobodenia boli deportácie. Ešte v priebehu roka [[1945]] za pomoci jednotiek [[NKVD]] odvliekli boľševicisovietske desaťtisíceorgány slovenskýchza tichého súhlasu československej vlády niekoľko tisíc občanov Česko-slovenska a umiestnili ich do trestaneckých alebo pracovných táborov. Väčšina z nich bola obvinená z kolaborácie s nacistami. Slovenská vláda ešte pred pádom Bratislavy odišla do exilu. V rakúskom kláštore [[Kremsmünster]] [[8. májamáj]]a podpísala dokument, ktorým sa bezvýhradne podrobila veliteľovi XX. Korpusuzboru III3. Americkejamerickej armády, generálovi [[Walton Walker|Waltonovi Walkerovi]]. Tento dokument je považovaný za formálny zánik Slovenskej republiky z hľadiska medzinárodného práva.
 
== Právna kontinuita==
43 271

úprav