Eliška Přemyslovna: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 205 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
 
Jej mladosť poznamenalo mnoho vecí - ničivý požiar na Pražskom hrade roku 1303, dlhé otcovo zomieranie a jeho smrť o dva roky neskôr, atentát na jej brata Václava III. v Olomouci, ktorým vymrel po meči rok Přemyslovcov, slabá vláda švagra Henricha Korutánskeho, ale aj krátke habsburské intermezzo s ktorym sa na český trón opäť dostala Alžbeta Rejčka.
 
Eliška bola veľmi hrda, cieľavedoma a inteligenta a tak keď videla že, že vláda Henricha Korutánskeho a neskôr Rudolfa Habsburskeho neviedli k nastoleniu poriadku v Čechah, a že česká šľachta sa čim ďalej tým viac búrila pod vládou týchto kráľov využila svoj pôvod a ako posledna princezna s dynastie Přemyslovcov, ktorá nebola vydatá, dala v roku 1310 svoju ruku aj s kráľovstvom Jánovi Luxemburskému, synovi cisára Henricha VII. Luxemburskeho.
Získala podporu väčšiny českej šľachty a tak sa Ján Luxembursky stal novým kráľom, po neúspešnej vláde Henricha Korutánskeho, ktorého mimochodom vyhnali z Čiech.
 
Manželstvo Elišky a Jána po dynastickej stránke fungovalo dobre. Eliška v priebehu desiatich rokov priviedla na svet sedem detí. Ale po citovej stránke to bolo iné. Jednak preto, že Eliška bola príliš hrdá a príliš žiarlivá ale aj kvôli rozdielnym názorom na politiku. Spočiatku vyspelá mladá kráľovna svojho manžela ovládala, a on konal to čo mu našepkala (ako napríklad poprava Jindřicha z Lipé, milenca jej nenávidenej macochy), ale neskôr kráľ dospel, začal prejavovať svoju voľu. K vyvrcholeniu manželskej krízy došlo v roku 1319. Kráľ sa dozvedel o predpokladanom sprísahaní, ktoré síce nebolo ničím podložené ale hodilo sa mu. Hlavou sprísahania mala byť Eliška, ktorá ho mala zvrhnuť z trónu a namiesto neho mal na trón zasadnuť ich spoločný syn Václav (neskorší cisár Karola IV.). Ján toto sprísahanie odhalil a domnelých vinníkov potrestal takto. Elišku zavrel na hrade Mělník, zobral jej deti a syna Václava poslal do Francúzska. Eliška sa so synom už nikdy nestretla.
 
Ešte predtým jej vzal aj mladšiu dcéru Gutu a poslal ju na výchovu k durínskemu landgrófovi na jeho hrad Wartburg. V tom istom čase odlúčil od matky i staršiu Margarétu, ktorá putovala do Landshutu, na dvor dolnobavorského vojvodu. Rozhodol sa zabrániť manželke zasahovať do výchovy ich detí a zbaviť ju akéhokoľvek vplyvu.
 
Celkom izolovaná a všetkými opustená, stále viac prenasledovaná predstavou, že sa sama stane obeťou šľachtickej nenávisti a úkladnej vraždy, rozhodla sa Eliška uniknúť z českého prostredia. Ušla do Bavorska za svojou dcérou. Niektorí jej konanie považovali za otvorený prejav nepriateľstva voči Jánovi a jeho šľachtickým obľúbencom. V bavorskom exile priviedla na svet svoje posledné deti - dvojčatá Annu a Elišku. V tom čase si narobila viac ako dvetisíc hrivien striebra dlhov, pretože manžel jej zakázal posielať akékoľvek finančné prostriedky. Do Čiech sa vrátila až začiatkom roku 1325. Namiesto sebavedomej a ctižiadostivej panovníčky Ján našiel zlomenú a chorú ženu. Trpela na tuberkulózu, takú častú v jej rode. Zostávalo jej ešte päť rokov života.
 
Manželstvo Elišky a Jána sa neskončilo rozvodom. Pred svetom tvorili pár, ale úplné odcudzenie už nikdy neprekonali. Eliška dožila svoj nešťastný osud v úplnej izolácii. Posledné roky trávila ako typická žena epochy gotiky. Zbierala ostatky svätých, korešpondovala s pápežskou kúriou, snažila sa dosiahnuť kanonizáciu svojej pratety Anežky Českej, podporovala stavbu zbraslavského kláštora... Príliš ticho bolo v jej okolí na sklonku života. Jej manžel stále viac a viac strhával vír európskej politiky, deti boli zasnúbené a rozišli sa po celej Európe. Ona zostala sama a opustená. Zomrela 28. septembra 1330 na Vyšehrade a prepoštovom dome, veľmi dlho trápená horúčkami a pľúcnou chorobou, v tridsiatom deviatom roku svojho života. Ján Luxemburský pri nej nebol a nezúčastnil sa ani uloženia jej telesných pozostatkov v zbraslavskom kláštore. Smutná správa ho zastihla v Tridente uprostred príprav na vojenskú prípravu.
 
Porodila sedem deti: 1. Margaréta (1313-1341)
Porodila sedem detí, medzi nimi rímskeho kráľa a cisára [[Karol IV. (SRR)|Karola IV.]] a moravského arcivojvodu [[Ján Henrich Luxemburský|Jána Henricha]].
 
2. Guta (Bonna) (1315-1349)
 
3. Václav KAROL IV. cisár (1316-1378)
 
4. Přemysl Otakar (1318-1320)
 
5. Ján Henrich margr. Moravsky (1322-1375)
 
6. Anna (1323-1338)
 
7. Alžbeta (1323-1324)
{{Biografický výhonok}}
{{Dejepisný výhonok}}
27

úprav