Eliška Přemyslovna: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 145 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Manželstvo Elišky a Jána sa neskončilo rozvodom. Pred svetom tvorili pár, ale úplné odcudzenie už nikdy neprekonali. Eliška dožila svoj nešťastný osud v úplnej izolácii. Posledné roky trávila ako typická žena epochy gotiky. Zbierala ostatky svätých, korešpondovala s pápežskou kúriou, snažila sa dosiahnuť kanonizáciu svojej pratety Anežky Českej, podporovala stavbu zbraslavského kláštora... Príliš ticho bolo v jej okolí na sklonku života. Jej manžel stále viac a viac strhával vír európskej politiky, deti boli zasnúbené a rozišli sa po celej Európe. Ona zostala sama a opustená. Zomrela 28. septembra 1330 na Vyšehrade a prepoštovom dome, veľmi dlho trápená horúčkami a pľúcnou chorobou, v tridsiatom deviatom roku svojho života. Ján Luxemburský pri nej nebol a nezúčastnil sa ani uloženia jej telesných pozostatkov v zbraslavskom kláštore. Smutná správa ho zastihla v Tridente uprostred príprav na vojenskú prípravu.
 
Porodila sedem deti: 1. Margaréta (1313-1341),Guta (Bonna) (1315-1349),Václav KAROL IV. cisár (1316-1378),Přemysl Otakar (1318-1320), Ján Henrich margr. Moravsky (1322-1375), Anna (1323-1338), Alžbeta (1323-1324)
2. Guta (Bonna) (1315-1349)
 
3. Václav KAROL IV. cisár (1316-1378)
 
4. Přemysl Otakar (1318-1320)
 
5. Ján Henrich margr. Moravsky (1322-1375)
 
6. Anna (1323-1338)
 
7. Alžbeta (1323-1324)
{{Biografický výhonok}}
{{Dejepisný výhonok}}
27

úprav