Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 10 bajtov ,  pred 14 rokmi
[[Obrázok:Ferdinand I (1503-1564).jpg|200px|náhľad|left|[[Ferdinand I. Habsburský]]]]
 
Po Ľudovítovej smrti boli na trón dvaja kandidáti, uhorský magnát Ján Zápoľský a rakúske arciknieža [[Ferdinand I. Habsburský]]. Časť šľachty podporovala Jána a druhá Ferdinanda, obaja boli korunovaní, Ján Zápoľský (Zapolya) narýchlo roku 1526 a Ferdinand o dvoch neskôr. Uhorsko tak malo dvoch kráľov a rozpútala sa občianska vojna medzi oboma kandidátmi na trón. Keď sa začalo víťazstvo prikláňať na Ferdinandovu stranu, Ján Zápoľský si neváhal pozvať na pomoc Osmanov, ktorí vtrhli do Uhorska roku [[1529]] a dobyli celú Dolnú zem. Týmto krokom sa vlastne Uhorsko rozdelilo na tri časti: tzv. [[Budínsky pašalík]], stredné a juhozápadné Uhorsko ovládané Turkami, Zápoľského [[Sedmohradsko]] (de facto osmanský protektorát) a tzv. Kráľovské Uhorsko, čiže Slovensko a Zadunajsko (Ferdinand Habsburský). Mierom vo [[Veľký Varadín|Veľkom Varadíne]] z roku [[1538]] dochádza k dohode medzi Ferdinandom a Zápoľským, podľa ktorej ak zomrie jeden z nich bez potomkov, nástupnícke právo prejde na toho druhého.
 
Po Zápoľského smrti však jeho manželka Izabela dáva korunovať za kráľa jeho syna [[Ján Žigmund|Jána Žigmunda]] a začína nová občianska vojna (Ján Žigmund kráľom východného Uhorska). Bratislava sa roku [[1536]] stáva hlavným mestom Uhorska po obsadení [[Budín]]a, [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]u a [[Stoličný Belehrad|Stoličného Belehradu]]. Do Uhorska opäť vtrhli Turci ([[1541]]) a tentoraz sa tu natrvalo usadzujú. [[Trnava]] sa roku [[1543]] sídelným mestom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Uhorsko je definitívne rozdelené na tri časti, potvrdené to je aj v mieri v Drinopole z roku
Anonymný používateľ