Verzia z 09:26, 23. marec 2007 upraviť 158.195.32.9 (diskusia) →‎Protihabsburské stavovské povstania ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:56, 23. marec 2007 upraviť vrátiť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací d Posledné úpravy používateľa 158.195.32.9 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Igor-kynologia Ďalšia úprava →
Riadok 111: Roku [[1241]] prichádzajú do Uhorska pod velením [[Batuchán]]a [[Tatári]] (pozri [[Mongolský vpád do Uhorska]]). Po ich odchode roku [[1242]] ostali niektoré časti Slovenska kompletne vyľudnené a začal hladomor. Aby sa zaplnili vyľudnené oblasti, začal uhorský kráľ [[Belo IV.]] pozývať na Slovensko [[Nemecko\|nemeckých]] kolonistov, ktorí priniesli nemecké právo a začali zakladať nové mestá. Mnohé lokality taktiež dostávajú mestské výsady (napr. [[Zvolen]], [[Nitra]], [[Banská Bystrica]], [[Krupina]] atď.). Kráľ, motivovaný mongolskou inváziou, dal taktiež na Slovensku vystavať kamenné hrady. Kráľovská moc po invázii je v kríze, kráľ má pod svojou priamou správou len časť územia. Keď roku [[1301]] zomiera kráľ [[Ondrej III.]], vymiera aj rod Arpádovcov. ==== Matúš Čák ~~(Csák)~~ Trenčiansky a Anjouovci ==== [[Obrázok:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg\|right\|thumb\|160px\|[[Karol Róbert z Anjou]]]] Už za posledných Arpádovcov sa moc v krajine dostáva do rúk veľmožov. Najmocnejší z nich, [[Matúš Čák Trenčiansky]], držiaci po vymretí arpádovského rodu až do svojej smrti roku [[1321]] vo svojej moci väčšinu slovenského územia. Roku 1301 ponúkol českému kráľovi z rodu [[Přemyslovci\|Přemyslovcov]] [[Václav II.\|Václavovi II.]] uhorský trón (ako protikandidát vystúpil [[Karol Róbert z Anjou]] z dynastie [[Anjouovci\|Anjouovcov]], no je donútený prepustiť trón), no na trón nastúpi až jeho syn, [[Václav III.]] ako Ladislav V. Nedosahuje však všeobecné uznanie a na trón nastupuje bavorský vojvoda [[Otto III. Wittelsbach]], ktorý je pre zmenu uväznený rebelmi. Karol Róbert z Anjou má teda voľnú cestu a roku [[1308]]/[[1309]] zasadol na trón. Oficiálne sa stal kráľom až po korunovácii v [[Székesfehérvár\|Stoličnom Belehrade]] roku [[1310]]. Proti nemu sa však začal búriť Matúš Čák, až kým ho roku [[1312]] Karol Róbert neporazil v [[Bitka pri Rozhanovciach\|bitke pri Rozhanovciach]]. Po porazení odbojných veľmožov začal Karol Róbert upevňovať kráľovskú moc, zaviedol pevnú menu a stále dane. Keď roku [[1342]] zomrel, na trón zasadol jeho syn [[Ľudovít I. (Uhorsko)\|Ľudovít I.]], ktorý mal zaručenú aj poľskú korunu zmluvou, ktorú jeho otec uzavrel s poľským kráľom tri roky pred svojou smrťou. Za jeho vlády sa Uhorské kráľovstvo vypracovalo na pozíciu európskej veľmoci. Roku [[1370]] je zvolený za poľského kráľa. Po jeho smrti sa stáva kráľovnou jeho dcéra [[Mária (Uhorsko)\|Mária]]. Nastáva boj o politickú moc a uhorskú korunu. Napokon je roku [[1387]] uznaný za kráľa jej manžel [[Žigmund Luxemburský]]. ==== Rôzne rody a Huňadyovci ~~(Hunyady)~~ ==== [[Obrázok:Matei Corvin Johannes de Thurocz f137.jpg\|thumb\|200px\|left\|Vyobrazenie [[Matej Korvín\|Mateja Korvína]] v dobovej kronike]] Za vlády Žigmunda došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci (vnútropolitický rozvrat a vonkajšie vplyvy) Kráľ bojuje proti [[Turci\|Turkom]] (r. [[1396]] porazený v [[Bitka pri Nikopole\|bitke pri Nikopole]]) a proti [[Husitstvo\|husitom]], ktorých revolučné hnutie našlo ohlas na Slovensku v radoch mestskej chudoby a poddaných. Svoje vojenské ťaženia proti nim, financoval najmä z ťažby drahých kovov na Slovensku. Riadok 134: Vladislav ešte musel čeliť povstaniu [[Juraj Dóža\|Juraja Dóžu]], ktorého príčinou bolo vyhlásenie križiackej výpravy proti [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríši]]. Nakoniec bolo povstanie porazené a Juraj Dóža upálený. Pri a po povstaní zomrelo približne 50 000 ľudí a nastolené bolo tzv. „druhé nevoľníctvo“. Vladislav zomrel v roku [[1516]] a zanechal za sebou astronomický dlh, čítajúci vyše 400 000 zlatých len v Uhorsku. (Vladislav bol aj český kráľ) Na trón zasadol jeho desaťročný syn [[Ľudovít II. (Uhorsko)\|Ľudovít II.]] Otec mu zanechal dve rozvrátené krajiny, vysoký dlh a navyše musel čeliť aj Osmanskej expanzii. V rokoch [[1525]]-[[1526]] musí čeliť sedliackemu povstaniu a po jeho potlačení osmanskému útoku. V osudnej [[Bitka pri Moháči\|bitke pri Moháči]] roku 1526 je kráľovské vojsko porazené (aj zradou [[Ján Zápoľský\|Jána Zápoľského]] ~~(Zapolya)~~, ktorý údajne nečinne čakal na výsledok bitky a do bojov nezasiahol). Kráľ Ľudovít zomrel na úteku, Osmani dobili celú Dolnú zem. ==== Habsburgovci ==== Riadok 140: [[Obrázok:Ferdinand I (1503-1564).jpg\|200px\|náhľad\|left\|[[Ferdinand I. Habsburský]]]] Po Ľudovítovej smrti boli na trón dvaja kandidáti, uhorský magnát Ján Zápoľský a rakúske arciknieža [[Ferdinand I. Habsburský]]. Časť šľachty podporovala Jána a druhá Ferdinanda, obaja boli korunovaní, Ján Zápoľský ~~(Zapolya)~~ narýchlo roku 1526 a Ferdinand o dvoch neskôr. Uhorsko tak malo dvoch kráľov a rozpútala sa občianska vojna medzi oboma kandidátmi na trón. Keď sa začalo víťazstvo prikláňať na Ferdinandovu stranu, Ján Zápoľský si neváhal pozvať na pomoc Osmanov, ktorí vtrhli do Uhorska roku [[1529]] a dobyli celú Dolnú zem. Týmto krokom sa vlastne Uhorsko rozdelilo na tri časti: tzv. [[Budínsky pašalík]], stredné a juhozápadné Uhorsko ovládané Turkami, Zápoľského [[Sedmohradsko]] (de facto osmanský protektorát) a tzv. Kráľovské Uhorsko, čiže Slovensko a Zadunajsko (Ferdinand Habsburský). Mierom vo [[Veľký Varadín\|Veľkom Varadíne]] z roku [[1538]] dochádza k dohode medzi Ferdinandom a Zápoľským, podľa ktorej ak zomrie jeden z nich bez potomkov, nástupnícke právo prejde na toho druhého. Po Zápoľského smrti však jeho manželka Izabela dáva korunovať za kráľa jeho syna [[Ján Žigmund\|Jána Žigmunda]] a začína nová občianska vojna (Ján Žigmund kráľom východného Uhorska). Bratislava sa roku [[1536]] stáva hlavným mestom Uhorska po obsadení [[Budín]]a, [[Ostrihom (mesto)\|Ostrihom]]u a [[Stoličný Belehrad\|Stoličného Belehradu]]. Do Uhorska opäť vtrhli Turci ([[1541]]) a tentoraz sa tu natrvalo usadzujú. [[Trnava]] sa roku [[1543]] sídelným mestom [[Ostrihomské arcibiskupstvo\|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Uhorsko je definitívne rozdelené na tri časti, potvrdené to je aj v mieri v Drinopole z roku Riadok 150: [[Obrázok:Stephan Bocskay.png\|200px\|náhľad\|[[Štefan Bočkaj]]]] Roku [[1604]] zahajuje [[Štefan Bočkaj]] ~~(Bocskay)~~ na území Slovenska povstanie proti Habsburgovcom. Tým vlastne otvára bránu do Uhorska Turkom, ktorým sa podarí dobyť [[Ostrihom (mesto)\|Ostrihom]] a [[Pešť]], územia, ktoré predtým stratili. Bočkaj obsadil celé východné Slovensko a svojím sídlom učinil [[Košice]]. Uzavrel spojenectvo s Turkami a s pomocou ich a s pomocou slovenských šľachticov dobyl územia na juhu Slovenska. V druhej polovici roku [[1605]] mal pod kontrolou už takmer celé Slovensko, okrem hlavného mesta Uhorska, Bratislavy. V novembri toho istého roku už začala šľachta rokovať o mieri s Habsburgovcami, pretože bočkajovské vojská začali rabovať v krajine a pretože sa obávali že Turci si budú chcieť ponechať obsadené územia. Bočkaj s mierom súhlasil v obave, že by uzavreli mier bez neho. V roku [[1606]] bol uzavretý mier a šľachte navrátená časť privilégií. [[Obrázok:Gabriel Bethlen.jpg\|náhľad\|left\|200px\|[[Gabriel Betlen]]]]

Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami