Carnuntum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava linku - Venuša |
|||
Riadok 4:
==Sídliskové formy==
Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku 6 po Kr., keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ [[Tiberius]] na výprave proti [[Markomani|Markomanom]]. Tábor vznikol na križovatke [[Jantárová cesta|Jantárovej cesty]] a podunajskej cesty v rokoch 14-37 po Kr; v roku 15 po Kr. sem prevelili legio XV Apollinaris z [[Poetovio|Poetovia]] (dn. [[Ptuj]]) a vznikol tu legionársky tábor (''castra''), pôvodne drevozemný, za vlády cisára [[
Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (''canabae''). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára [[Hadrián]]a (vládol 117 - 138 po Kr.) štatút municipium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. stor. po Kr. ho cisár [[Septimius Severus]] za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. stor. po Kr.) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
|