Preseľany: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Egon |
||
Riadok 33:
Vo farskej matrike sa uvádza že v šestnástom storočí v obci zúril mor.V Štatűtoch Ostrihomskej kapituly v roku [[1397]] sa prvý raz spomína kostol [[svätá Alžbeta Uhorská|svätej Alžbety Uhorskej]]. V Oláhovej vizitácii z roku [[1562]] sa spomína už aj fara a farár Jakub. Obec trpela počas stavovských povstaní a tiež aj v čase tureckých nájazdov na Ponitrie. Cestu na Hornú Nitru strážili už v dávnejších časoch križiaci. Ľudia žili v zemi vykopaných katakombách, ktoré boli pomerne rozsiahle, kedže tam schovávali aj úrodu.
Dňa [[7. máj]]a [[1682]], keď [[Turci]] spolu s Tökoliovcami tiahli na [[Viedeň]] prepadlo obec vojsko a vyrabovalo aj kostol. Popravili pred kostolom okrem bohoslužbukonajúceho kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého kláštora aj deti, ktoré pri bohoslužbe miništrovali. Farská kronika spomína Petroviča. V čase potlačenia [[Rákoci]]ovského povstania v bitke pri Trenčíne [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko Preselian vzdal jeden z Rákociho povstaleckých veliteľov [[Ladislav Očkaj]]. Dňa [[28. august]]a 1708 sa nechal obkľúčiť pálffiovským vojskom a spolu z celým plukom prešiel k Pálffimu a neskôr v septembri zložil sľub cisárovi Leopoldovi.
V chotári obce Preseľany sa dňa 29. augusta 1708 odohrala veľká bitka medzi kurucmi a labancami. Jedna strana vojska bola usadená v lokalite Tábor pri Belinciach a druhá cisárska armáda táborila pri Preseľanoch. V tejto bitke padlo približne 3000 vojakov, ktorých pochovali priamo na vojnovom poli. I. V rokoch 1825 - 1848 v Preseľanoch pôsobil kňaz [[Matej Bazalica]]. Bol známy [[pomológ]] - ovocinár uznávaný aj za hranicami Monarchie. V obci bola známa teheľňa, ktorá zamestnávala veľa obyvateľov Preselian aj širšieho okolia. Obec vlastnila aj mlyn. ==Názov==
| |||