Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska''' ([[ruský jazyk|po rusky]] Российская социал-демократическая рабочая партия, SDRSR/РСДРП) bola [[Rusko|ruská]] [[marxizmus|marxistická]] politická strana.
 
SDRSR bola oficiálne založená na I. zjazde v marci [[1898]] v [[Minsk]]u. V skutočnosti sa na zjazde zišlo iba 9 ľudí. Ozajstným zakladajúcim zjazdom SDRSR bol až II. zjazd v [[Brusel]]i a [[Londýn]]e [[30. júla]] – [[23. augusta]] [[1903]], kde sa zišlo 43 delegátov s 51 hlasmi. Ich cieľom bolo zjednotiť v Rusku doteraz roztrieštené socialistické hnutie. Ako inde v Európe sa ruskí sociálnysociálni demokrati vnútorne delili na dve skupiny – menšinových revolucionárov (v SDRSR nazvaní boľševici) a večšinovýchväčšinových reformistov (v SDRSR menševici). [[Boľševik]]ov viedol [[Vladimir Iľjič Lenin]], [[menševik]]ov [[L. Martov]]. Nestor ruského marxizmu, [[Georgij Valentinovič Plechanov]] (1857–1918), stál uprostred obidvoch frakcií, no častejšie sa prikláňal k menševikom. Hlavnými sociálno demokratickými novinami bola ''Iskra'', ktorú vydávali Martov a Lenin.
 
Na II. zjazde prijali stanovy SDRSR. Článok I. definoval členstvo. Martov navrhol, aby za člena SDRSR bol považovaný každý, kto s ňou sympatizuje. Lenin žiadal, aby za člena strany bol považovaný iba aktivista. V hlasovaní vyhrali 28 : 23 menševici. Potom sa hlasovalo o tom, kto bude reprezentovať [[žid]]ovských proletárov, či to bude ''Bund'' založený roku [[1897]]. Zjazd sa uzniesol, že nie. Päť bundistov zo zjazdu odišlo a menševici sa dostali do menšiny.<ref>Dmitrij Volkogonov: Lenin. Počátek teroru. Dialog, Liberec 1996, p. 90.</ref> Boľševici vyhrali ostatné dôležité hlasovania: o vedení Iskry a o správe straníckých financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR.
Riadok 7:
[[25. apríl]]a – [[10. máj]]a [[1905]] sa v Londýne konal III. zjazd SDRSR. V októbri – decembri 1905 prebiehala prvá ruská revolúcia, v dňoch [[23. apríl]]a – [[8. máj]]a [[1906]] sa v [[Štokholm]]e konal IV. zjazd SDRSR a v čase od [[13. apríl]]a – [[1. jún]]a [[1907]] sa v Londýne uskutočnil V. zjazd SDRSR, posledný spoločný.
 
Roztržka medzi boľševikmi a menševikmi sa formalizovala na [[Praha|pražskej]] konferencii SDRSR v januári [[1912]], ktorú menševici neuznali za právoplatnú. Odvtedy pretrvával spor o tom, kto tvorí legálne vedenie SDRSR. V auguste [[1917]] sa na VI. zjazde (boľševikov) obe frakcie oddelili aj formálne na dve samostatné strany: Sociálno demokratickúSociálnodemokratickú robotnícku strana Ruska (menševikov) a Sociálno demokratickúSociálnodemokratickú robotnícku strana Ruska (boľševikov) – SDRSR(b).
 
== Referencie ==