Estónsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: nov:Estonia, yi:עסטלאנד |
+ preklad z cs |
||
Riadok 39:
}}
Estónsko ležiace v severnej Európe je najsevernejší z pobaltských krajín. Je členom Európskej únie a NATO od roku 2004. Od Fínska ho na severe oddeľuje zhruba 80 km široký Fínsky záliv. Na západe sa nachádza Baltské more. Suchozemskú hranicu má Estónsko na východe s Ruskom, avšak prevážná čásť tejto hranice prechadza Čudským jazerom. Najdlhšia suchozemská hranica je na juhu s Lotyšskom.
== História ==
Prvá možnosť na osídlenie Estónska sa naskytla, keď približne pred 11 000 – 13 000 rokmi z územia ustúpil kontinentálny [[ľadovec]]. Najstaršie známe osídlenie v Estónsku bolo objavené pozdĺž rieky Pärnu, v blízkosti mestečka Sindi (pri dedine Pulli na pravom brehu rieky Pärnu). Toto sídlisko vzniklo niekedy v 8. tisícročí pred. n. l.
Estónsko prijalo [[kresťanstvo]] po dobití južnej časti Estónska nemeckým križiackym [[Rád mečových bratov|rádom mečových bratov]] a severnej časti [[Dánsko|Dánskom]]. Celé Estónsko padlo do područia západných krajín v roku [[1227]], keď [[Rád nemeckých rytierov||rád nemeckých rytierov]] získal kontrolu nad ostrovom [[Saaremaa (ostrov)|Saaremaa]]. Okrem križiakov a Dánov bolo Estónsko postupne v područí [[Švédsko|Švédska]], [[Poľsko|Poľska]] a nakoniec [[Rusko|Ruska]] (od roku 1710 de facto a od roku 1721 aj de jure, (Nystadská zmluva). Šľachta a vyššia trieda bola až do roku [[1918]] z prevažnej väčšiny nemeckej národnosti. V priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] (konkrétne: na jeseň roku [[1939]]) rozhodol [[Adolf Hitler|Hitler]] o vysťahovaní pobaltských Nemcov z Estónska. Väčšina z nich poslúchla a do konca roku bolo do Nemecka presťahovaných cca. 14 000 ľudí. Zvyšok vysťahoval po vojne [[Stalin]].
Po páde cárskeho Ruska, v dôsledku [[októbrová revolúcia|Veľkej októbrovej revolúcie]] vyhlásilo Estónsko [[24. február]]a [[1918]] [[nezávislosť]], čo sa nestretlo s pochopením na ruskej strane. Nasledovala vojna za nezávislosť, ktorá skončila víťazstvom estónskych síl, čo bolo potvrdené zmluvou z Tartu podpísanej [[2. február]]a [[1920]]. Estónsko si udržalo nezávislosť 22 rokov. Po väčšinu tejto doby bolo parlamentnou demokraciou, v rokoch [[1934]]-[[1938]] vládol krajine autoritársky režim [[Konstantin Päts|Konstantina Pätsa]]. Národný [[parlament]] Riigikogu bol volení občanmi staršími 18 rokov.
Na základe tzv. tajného dodatku [[pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]] uzavretého medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a nacistickým Nemeckom bola krajina v júny [[1940]] obsadená sovietskymi vojskami. Potom nastala doba ťažkých represií, keď bolo veľa intelektuálnych a politických vodcov popravených, uväznených alebo deportovaných na [[Sibír|sibír]], vrátane prezidenta [[Konstantin Päts|Konstantina Pätsa]]. V rokoch [[1941]]-[[1944]] bola krajina okupovaná nemeckou [[Tretia ríša|Tretou ríšou]] a potom znovu dobitá [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Nasledovalo 46 rokov sovietskej [[okupácia|okupácie]].
Estónsko obnovilo svoju nezávislosť v [[20. august|20. augusta]] [[1991]], pričom právne nadviazalo na predvojnovú Estónsku republiku. 20. august bol z tohto dôvodu vyhlásený štátnym sviatkom, hoci najdôležitejší štátny sviatok naďalej pripadá na deň nezávislosti, t.j. [[24. február]]a. Posledné ruské jednotky opustili krajinu [[31. august|31. augusta]] [[1994]]. Estónsko sa stalo súčasťou NATO [[29. marec|29. marca]] [[2004]] a EÚ [[1. máj|1. mája]] toho istého roku.
Po dlhých rokoch sporov podpísalo Estónsko [[18. máj|18. mája]] [[2005]] hraničnú dohodu s [[Rusko|Ruskom]], ktorá mierne mení hranicu neformálne platnú od roku [[1991]]. Estónsky [[parlament]] Riigikogu dohodu ratifikoval [[20. jún|20. júna]] [[2005]]. Parlament k textu pridal [[preambula|preambulu]], v ktorej sa odkazuje na neprerušenú právnu [[kontinuita|kontinuitu]] Estónskej republiky v priebehu sovietskej okupácie. Práve tento odkaz spôsobil, že ruská strana následne stiahla svoj podpis z uzavretej dohody a vyjadrila prianie otázku hraníc znovu otvoriť, napriek tomu že Estónsko opakovane zdôraznilo, že voči Rusku nemá žiadne územné nároky.
== Politické usporiadanie ==
Estónsko je parlamentnou demokraciou, v ktorej čele stojí [[prezident]] volený jednokomorovým [[parlament|parlamentom]]. Funkčné obdobie prezidenta je 5 rokov a jedna osoba môže byť prezidentom najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. [[Vláda|Vládu]] zostavuje [[Predseda vlády|premiér]] menovaný prezidentom. Počet [[Minister|Ministrov]] nie je pevne daný, napr. v roku [[2005]] mal kabinet 15 členov. Vláda je menovaná prezidentom potom, čo bola schválená parlamentom.
Zákonodarná moc je v rukách jednokomorového parlamentu nazývaného Riigikogu. Parlament má 101 [[poslanec|poslancov]] a je volení vo všeobecných parlamentných [[voľby|voľbách]], ktoré sa konajú každé 4 roky. Najvyššia súdna inštancia je Národný súd (Riigikohus) s 19 sudcami. Predseda súdu je nominovaný prezidentom a schvaľovaný parlamentom. Zvyšných sudcov potom nominuje predseda súdu, hoci na ich potvrdenie vo funkcii je opäť potreba schválenie parlamentom.
Okrem bežného hlasovania vo volebnej miestnosti je v Estónsku možné hlasovať aj prostredníctvom [[internet]]u. Elektronické hlasovanie bolo po prvýkrát použite v komunálnych voľbách v roku 2005.
== Administratívne a samosprávne členenie ==
Estónsko je rozdelené na 15 administratívnych a samosprávnych celkov — krajov (estónsky ''maakond''):
*Harjumaa
*Hiiumaa
*Ida-Virumaa
*Järvamaa
*Jo~gevamaa
*Läänemaa
*Lääne-Virumaa
*Pärnumaa
*Po~lvamaa
*Raplamaa
*Saaremaa
*Tartumaa
*Valgamaa
*Viljandimaa
*Vo~rumaa
Kraje sa ďalej delia na menšie administratívne a samosprávne celky — obce (estónsky ''vald''), ktoré môžu pozostávať z jedného alebo viac sídiel.
Sídla sa podľa veľkosti, významu a historickej tradície delia na mesta (''linn''), mestečka (''alev'' a ''alevik''), dediny (''küla'') a usadlosti (''talu''). Skoro všetky mesta a väčšina mestečiek tvorí samostatnú samosprávnou obec.
== Prírodné pomery ==
Estónsko leží na východnom pobreží [[Baltské more|Baltského mora]] (estónsky Läänemeri) v severozápadnej časti [[Východoeurópska rovina|Východoeurópskej roviny]] medzi 57,3° a 59,5° severnej šírky a 21,5° a 28,1° východnej dĺžky. Priemerná [[nadmorská výška]] dosahuje iba 50 m n.m. Najvyšším bodom krajiny je [[Suur Munamägi]] na juhozápade (318 m).
Nerastné bohatstvo je malé, hospodárske využitie majú iba ložiska [[ropné bridlice|ropných bridlíc]] a [[vápenec|vápenca]]. 47 % rozlohy krajiny pokrývajú [[les|lesy]]. V Estónsku sa nachádza viac ako 1 400 [[jazero|jazier]] a značné množstvo [[močiar]]ov, [[rašelinisko|rašelinísk]] a [[močiar|močiarov]]. Väčšina jazier je pomerne malých, avšak najväčšie [[Čudské jazero]] (estónsky Peipsi järv) ležiace na východe krajiny zaberá úctyhodných 3 555 km^(2). 3794 km dlhé pobrežie je značne členité s množstvom zálivov, zátok a prielivov. Počet [[ostrov|ostrovov]] a ostrovčekov sa odhaduje na 1500, pričom dva najväčšie z nich – [[Saaremaa (ostrov)|Saaremaa]] a [[Hiiumaa (ostrov)|Hiiumaa]] – tvoria dokonca samostatne kraje.
Podnebie je mierne, aj keď trochu chladnejšie ako v [[Slovensko|Slovensku]], so štyrmi približne rovnako dlhými ročnými obdobiami. Priemerná [[teplota]] sa pohybuje od 16,3 °C na ostrovoch do 17,1 °C vo vnútrozemí v júli, ktorý je najteplejším mesiacom, a od -3,5 °C na ostrovoch do -7,6 °C vo vnútrozemí v februári, čo je najchladnejší mesiac. Priemerný zrážkový súhrn je 568 milimetrov ročne, pričom najviac zrážok spadne v neskorom lete.
== Hospodárstvo ==
Po získaní nezávislosti v roku [[1991]] sa Estónsko významnou mierou sústredilo na obnovu hospodárstva krajiny a naštartovanie hospodárskeho rastu. V roku [[1992]] uviedlo do obehu vlastnú voľne zameniteľnú menu – estónsku korunu (eesti kroon, EEK), ktorá nahradila [[Ruský rubeľ|rubeľ]]. Nová mena bola pevne viazaná s [[nemecká marka|nemeckou markou]] v kurze 8 EEK = 1 DEM. Potom, čo Nemecko nahradilo marku [[euro|eurom]], bol kurz zmenený na 15,6466 EEK za 1 euro. Nasledovala rozsiahla [[privatizácia]], vrátane privatizácie telekomunikácii, železníc a energetiky.
V roku [[1994]] zaviedlo Estónsko ako vôbec prvá krajiny na svete rovnú daň z príjmu vo výške 26 %. Od roku [[2000]] však právnické osoby nemusia túto daň platiť vôbec, a to pokiaľ svoj zisk reinvestujú. Daň je však stále platná v prípade vyplácania [[dividenda|dividend]]. V roku [[2005]] sa sadzba dane znížila na 24 %.
Najhorším rokom pre estónske hospodárstvo od získania nezávislosti bol rok [[1999]], kedy v dôsledku ruskej krízy z predchádzajúceho roka poklesol [[hrubý domáci produkt]] o niekoľko percent. Od tej doby HDP neustále rastie tempom okolo 5 % ročne. HDP prepočítaný na jedného obyvateľa je 15 217 USD, čo je najviac z [[pobaltské krajiny|pobaltských krajín]].
Estónske hospodárstvo je založené prevažne na službách, významný je najmä sektor informačných technológií, telekomunikácie a bankovníctva. Z priemyslových oborov sú najdôležitejší elektrotechnický, drevospracujúci a chemický [[priemysel]], ťažba ropných bridlíc a stavba lodí. Významnú úlohu zohráva tiež [[rybolov]]. Rýchly rast estónskeho hospodárstva je podporovaný prísunom [[kapitál|kapitálu]] zo [[škandinávske krajiny|škandinávskych krajín]]. Cez estónske [[prístav|prístavy]] prechádza aj významná časť ruského zahraničného obchodu, okrem iného aj ruská [[ropa]].
Estónsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] (od roku [[2004]]) a [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO, od roku [[1999]]).
== Obyvateľstvo ==
Etnický Estónci tvoria takmer 70 % obyvateľstva. Prvá a druhá generácia [[imigrant|imigrantov]] z rôznych častí bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], najmä z [[Rusko|Ruska]], potom predstavuje väčšinu zo zvyšných 30 %. Po rusky hovoriaca menšina sa nachádza v hlavnom meste [[Tallinn]] a v priemyselných oblastiach na severovýchode Estónska (Ida-Virumaa). Za zmienku stojí aj nepočetná fínska menšina.
Úradným jazykom je estónsky, uralský jazyk blízky fínskemu. [[Ruština]] nemá status úradnej reči, ale väčšina ľudí vo veku 30-70 rokov jej aspoň rozumejú, pretože bola povinným jazykom vo školách v dobe okupácie [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Mladší ľudia väčšinou hovoria dobre [[angličtina|po anglicky]].
Estónsko má druhú najvyššiu mieru výskytu [[HIV]] u dospelých v Európe po Ukrajine (1,1% v roku [[2001]]). Vírusom [[HIV]] je najviac postihnutá severovýchodná časť krajiny (Ida-Virumaa).
Podľa sčítania ľudu z roku [[2003]] sa obyvateľstvo skladá z týchto etnických skupín:
*68,4 % Estóncov
*25,7 % Rusov
*2,1 % Ukrajincov
*1,2 % Bielorusov
*0,8 % Fínov
*1,7 % ostatných
=== Náboženstvo ===
Estónci sú z veľkej väčšiny bez vyznania a vplyv [[cirkev|cirkví]] je pomerne malý. Prevládajúcim náboženstvom etnických Estóncov je [[kresťanstvo]], predstavované [[luteránska evanjelická cirkev|luteránskou evanjelickou cirkvou]]. Väčšina veriacich patriacich k ruskej menšine sa hlási k ruskej [[pravoslávie|pravoslávnej cirkvi]].
V súčasnosti sa k rôznym cirkvám hlási 31% dospelého obyvateľstva, pričom rozdelenie je nasledujúce:
*15 % estónska luteránska evanjelická cirkev
*14 % pravoslávna cirkev
*0,5 % baptistická cirkev
*0,5 % rímskokatolícka cirkev
Prítomné sú aj ďalšie menšie protestantské cirkvi, židia a novodobí pohania vyznávajúci pradávneho estónskeho boha Taaru.
=== Významné mesta ===
[[Obrázok:En-map.png|náhľad|200px|Mapa Estónska a vyznačeným hlavným mestom]]
*[[Haapsalu]]
*[[Jo~hvi]]
*[[Kärdla]]
*[[Kohtla-Järve]]
*[[Kunda]]
*[[Kuressaare]]
*[[Narva]]
*[[Paldiski]]
*[[Pärnu]]
*[[Rapla]]
*[[Tartu]]
*[[Tallinn]]
*[[Valga]]
*[[Vo~ru]]
*[[Viljandi]]
=== Školstvo ===
Základné školy sú v Estónsku deväťročné (7-16 rokov) a sú povinné pre všetkých. Študenti, ktorí absolvujú základnú školu obdržia certifikát, ktorý im dáva právo pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Existujú 2 varianty ďalšieho štúdia (obidve po troch rokoch štúdia) Prvým variantov sú všeobecné vzdelávacie školy (gymnázia), druhov potom odborne vzdelávacie školy. Bezprostredne po vyštudovaní gymnázia obdržia študenti certifikát, ktorý im dáva možnosť študovať ďalej. Vyššie vzdelávanie je zabezpečované univerzitami a takisto inštitúciami vyššieho vzdelávania. Štúdium na univerzite je rozdelené do niekoľkých častí. Prvou etapou sú bakalárske štúdia (zvyčajne trojročné), druhou magisterské štúdia (zvyčajne dvojročné), tretia potom doktorské štúdia (zvyčajne štvorročné). Najslávnejšou estónskou inštitúciou terciárneho vzdelávania je univerzita v Tartu.
== Zaujímavosti ==
Národný vták: lastovička domová
Národný kvet: nevädza modrá
{{Štáty EÚ}}
| |||