Belgicko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 14 bajtov ,  pred 15 rokmi
drobne upravy
d (robot Pridal: uz:Belgiya, vec:Belgio)
(drobne upravy)
}}
 
'''Belgicko''', dlhý názov '''Belgické kráľovstvo''' ([[holandčina|holandsky]]: ''Koninkrijk Belgi''; [[francúzština|francúzsky]]: ''Royaume de Belgique''; [[nemčina|nemecky]]: ''Königreich Belgien''), je štát v západnej [[Európa|Európe]]. Hraničí s [[Holandsko]]m, [[Nemecko]]m, [[Luxembursko]]m a [[Francúzsko]]m. Má viac ako 10 miliónov obyvateľov a rozlohu okolo 30 000 km&sup2². Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky- niekedy neoficiálne nazývaná [[Flámsko|flámčina]] – najmä na severe a francúzsky vo [[Valónsko|Valónsku]]. Hlavné mesto [[Brusel]] je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Táto jazyková rôznorodosť sa odráža aj v politickom systéme a v histórii. Meno krajiny pochádza z názvu kmeňa Belgov ([[Kelti|keltský]] kmeň) a tiež z názvu rímskej provincie na severe [[Galia|Galie]] – Belgica. Historicky Belgicko leží v [[Nizozemsko|Nizozemsku]], ktoré zahŕňa aj krajiny Holandsko a Luxembursko a pokrýva o niečo väčšie územie ako dnešný [[Benelux]]. Od konca [[Stredovek|stredoveku]] až do 17. storočia bolo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Od 16. storočia po rok nezávislosti v [[1830]] bolo dejiskom mnohých bojov medzi európskymi mocnosťami. Pred nedávnom sa Belgicko stalo zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]], pričom na jeho území sídlia mnohé jej orgány. Je sídlom aj pre iné medzinárodné organizácie, napríklad [[NATO]].
 
== Dejiny==
Počas posledných dvoch tisícročí bolo územie Belgicka bohaté na demografické, politické a kultúrne zmeny. Prvý dobre zdokumentovaný pohyb ľudí bolo dobytie územia [[Rímska republika|Rímskou republikou]] počas [[1. storočie pred Kr.|1. storočia]] pred Kr.]], nasledované v [[5. storočie|5. storočí n.l]]. [[Frankovia|Frankami]]. Franské osídlenie bolo najhustejšie na severe, kde miestny franský [[dialekt]], z ktorého sa neskôr vyvinula holandčina (flámčina) nahradil ľudovú [[latinčina|latinčinu]], z ktorej sa neskôr vyvinula francúzština. [[Franská ríša|Kráľovstvo frankov]] sa stalo centrom karolínskej ríše, ktorá dosiahla svojho najväčšieho rozmachu za vlády [[Karol Veľký|Karola I. Veľkého]] (742 až 814). Roku [[925]] bolo však územie ktoré predstavuje dnešné Belgicko rozdelené medzi nemeckú a francúzsku ríšu. Väčšina francúzsky hovoriaceho juhu, ktorý bol časťou lotrinského vojvodstva, sa dostala pod nadvládu [[Svätá rímska ríša|Svätej ríše rímskej]]. Väčšina holandsky hovoriaceho severu pripadla Francúzsku.
 
V [[11. storočie|11. ]] a [[12. storočie|12. storočí]] na území dnešného Belgicka vznikli samostatné kniežactvá [[Brabant]], [[Flámsko]], [[Henegavsko]] a ďalšie.
Po zvolení vojvodu Leopolda (1790-1865) zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-coburského rodu]] prvým panovníkom nového kráľovstva vyhlásilo Belgicko roku [[1830]] samostatnosť.
[[Obrázok:Wappers belgian revolution.jpg|left|thumb|250px|''Udalosti belgickej revolúcie'', [[Egide Charles Gustave Wappers]] (1834)]]
V snahe vytvoriť z Belgicka koloniálnu mocnosť získal kráľ [[Leopold II.]] (1835-1909) roku [[1885]] rozsiahle oblasti [[Kongo (býv. Zair)|Konga]] v strednej [[Afrika|Afrike]]. V roku [[1908]] sa táto oblasť stala Belgickým Kongom. Kongo prinieslo Leopoldovi veľké zisky z produkcie [[Kaučuk|kaučuku]]. Utrpenie africký robotníkov pod jarmom zámorských kolonizátorov však prerástlo do medzinárodného škandálu.
Keď Nemecko v júli [[1914]] prepadlo Luxembursko, požiadalo Belgicko o priechod pre svoje vojská. Keď Belgičania odmietli, Nemecko okamžite na Belgicko zaútočilo. Bola okupovaná väčšina krajiny a na belgickej pôde sa odohral rad krvavých bitiek [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] (1914-1918). Za vojny prepadli belgické sily z Konga Ruandu-Urundi v Nemeckej východnej Afrike.
V roku 1930 rozdelila Belgická vláda pod tlakom rastúceho flámskeho národného hnutia územie na francúzsky a flámsky hovoriacu oblasť. V máji [[2. svetová vojna|1940]] začala ďalšia nemecká okupácia. Keď do Belgicka v auguste [[1944]] vstúpili spojenci, zabránili odbojári zničiť [[Antverpy|Antverpský]] prístav, ktorý potom slúžil ako dôležitá ako životne dôležitá základňa pre postup spojencov na nemecké územie. Kráľ [[Leopold III.]], ktorého vláda bola značne nepopulárna, odstúpil v roku [[1951]] v prospech svojho syna, [[Boudouin I.|Baudouina I. ]] (1930-1993). V roku [[1960]] poskytlo Belgicko nezávislosť Kongu a v roku [[1962]] aj Ruande-Urundi (dnes [[Rwanda]] a [[Burundi]]). V roku 1980 bola Flámsku a Valónsku poskytnutá čiastočná [[autonómia]]. Brusel a okolie tvorí samostatnú dvojjazyčnú oblasť. Od roku 1948 tvorí Belgicko spolu s Holandskom a Luxemburskom colnú, od roku [[1960]] hospodársku úniu Benelux. Vo voľbách roku [[1991]] sa presadili do parlamentu flámsky extrémni nacionalisti od roku [[1993]] je Belgicko [[federácia|federáciou]].
48

úprav