Bulharsko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 101 bajtov ,  pred 15 rokmi
drobne upravy
d (robot Zmenil: kk:Болгария)
(drobne upravy)
 
== Stručná história ==
V dobe okolo [[8. storočie pred Kr.|8. st. pred. n. l.]] zakladali Gréci významné osady na čiernomorskom pobreží. Dôležitým medzníkom bolo [[4. storočie pred Kr.|4. st. pred. n. l.]], keď veľká časť území pripadla zásluhou [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] Macedónsku. O 300 rokov neskôr sa Bulharsko stalo súčasťou Rímskej ríše. V 6. storočí vstúpili na územie dnešného Bulharska prví [[Slovania]]. Až kočovní Bulhari vedení chánom Asparuchom však krajinu zjednotili. V roku [[681]] vznikla 1. bulharská ríša, ktorú v 10. storočí pohltila [[Byzantská ríša]]. V druhej polovici 19. storočia prepukol bulharský odboj proti tureckej nadvláde. Po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-78 Bulharsko získalo čiastočnú autonómiu na [[Turecko|Turecku]] a nezávislé bulharské kráľovstvo bolo vyhlásené v roku 1908. V priebehu balkánskych vojen v rokoch 1912-1913 Bulharsko stratilo časť územia. V roku [[1915]] vyhlásilo Bulharsko vojnu Srbsku, a tak sa dostalo do víru [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyhlásilo Bulharsko [[neutralita|neutralitu]], ale nakoniec i napriek odporu cára vstúpilo v roku [[1941]] do vojnového konfliktu ako spojenec [[Nemecko|Nemecka]]. Po vojne sa Bulharsko stalo súčasťou komunistického východného bloku a až v roku 1989 sa z Bulharska stala demokratická krajina.
 
== Demografia ==
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] sa populácia Bulharska skladá najmä z etnických [[Bulhari|Bulharov]] (83,9 %) a dvoch významných menšín - [[Turci|Turkov]] (9,4 %) a [[Rómovia|Rómov]] (4,7 %). Zo zostávajúcich dvoch percent je 0,9 % rozdelených medzi
približne 40 národností ako [[Arméni]], [[Rusi]], [[Valasi]], [[Krymskí Tatári]] a [[Židia (etnikum)|Židia]]. Zvyšných 1,1 % populácie svoju národnosť neuviedlo.
 
Medzi rokmi [[1985]] a [[1989]] sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku 1985 bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300-tisíc Turkov natrvalo emigrovalo do Turecka. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku 1990 zrušené.
 
[[Bulharčina]], ktorá je materským jazykom 84,8 % obyvateľstva, je [[Slovania|slovanským]] jazykom. Je zároveň jediným oficiálnym jazykom krajiny.
 
Väčšina obyvateľstva sa hlási k bulharskej pravoslávnej cirkvi (82,6 %). Ďalšími významnými náboženstvami sú [[islam]] (12,2 %), rôzne protestantské vyznania (0,7 %) a [[rímsko-katolícka cirkev]] (0,5 %).
48

úprav