Francúzsko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 053 bajtov ,  pred 15 rokmi
+ Dejiny
(pracuje sa...)
(+ Dejiny)
}}
 
'''Francúzsko''' ([[Francúzština|francúzsky]] ''La France'', výslovnosť /fʀɑ̃s/), oficiálny názov Francúzska republika (francúzsky ''République française'', výslovnosť /ʀepyblik fʀɑ̃sɛz/) je demokratický [[štát]], ktorého [[Metropolitné Francúzsko|metropolitná časť]] se nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské [[Departement|departementy]] a zámorské územia v [[Karibské more|Karibiku]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] a [[Oceánia|Oceánii]]. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone ([[šesťuholník]]), kvôli jej geografickému tvaru.
{{pracuje sa}}
 
Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie ([[NATO]]) a je jedným zo zakladajúcich členov [[Európska únia|Európskej únie]]. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov [[Organizácia spojených národov|Organizácie spojených národov]]. Je jedným z piatich stálych členov [[Rada bezpečnosti OSN|Rady bezpečnosti OSN]] s právom veta, a takisto jednou z ôsmych uznaných jadrových mocností.
'''Francúzsko''', dlhý tvar '''Francúzska republika''', je štát ležiaci v západnej [[Európa|Európe]]. Zo západu ho obmýva [[Atlantický oceán]] a z juhovýchodu [[Stredozemné more]]. Od [[Španielsko|Španielska]] ho delia [[Pyreneje]].
 
Obľúbené pokrmy sú vína a syry.
 
Medzi významné francúzske mestá patrí [[Paríž]], [[Marseille]], [[Bordeaux]], [[Reims]] (Remeš), [[Nice]] a [[Lyon]].
 
== Geografia ==
 
Okrem hlavného mesta [[Paríž]]a (v ktorého okolí žije 12 miliónov ľudí) sú najväčšími mestami [[Marseille]], [[Lille]] a [[Lyon]].
 
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Francúzska}}
Hranice súčasného Francúzska zhruba odpovedajú tým z dôb starovekej [[Galia|Galie]] obývanej [[Kelti|Keltmi]] známymi ako Galovia. [[Galia]] bola podrobená [[Staroveký Rím|Rímanmi]] v [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred n. l.]] a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru. História [[kresťanstvo|kresťanstva]] na tomto území má korene v [[2. storočie|2]]. a [[3. storočie|3]]. storočí. Galské západné hranice boli v [[4. storočie|3]]. storočí obsadené [[Germáni|germánskymi kmeňmi]], prevažne [[Frankovia|Frankmi]], ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je odvodené z feudálneho panstva okolo [[Paríž]]a, ktoré bolo pod správou [[Kapetovci|Kapetovcov]]. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia [[Franská ríša|Franskej ríše]] roku [[843]] na (''Francia orientalis'') na východe, ''Francia occidentalis'' na západe a Lothraringiu v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa stala ''Svätá ríša rímska'' (dnešné [[Nemecko]]). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.
 
Potomkovia [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] vládli Francúzsku až do roku [[987]], kedy bol [[Hugo Kapet]] korunovaný [[panovník|kráľom]]. Jeho nasledovníci, [[Kapetovci]], Dynastie z [[Dynastia z Valois|Valois]] a [[Bourboni]] postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. [[Monarchia]] dosiahla svojej najväčšej moci za vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]]. V tej dobe malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bola najľudnatejším štátom v [[Európa|Európe]] a tretím na svete po [[Čína|Číne]] a [[India|Indii]]. Zároveň sa však postupne upadala do rekordnej zadĺženosti a ekonomického úpadku, ktorého hlavnými príčinami bolo plytvanie peniazmi v neúspešných vojnách (najmä [[vojna o španielske dedičstvo]] ) a príliš drahých projektov kráľovskej rodiny ([[Versailles]]).
 
Úpadok ríše sa za nasledovníkov Ľudovíta XIV. stále prehlboval a bol jednou z príčin [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá prepukla v roku [[1789]] a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou [[3. september|3.]] a [[14. september]] [[1791]], [[10. august|10. augusta]] [[1792]] bola následne nastolená [[Prvá republika (Francúzsko)|Prvá francúzska republika]], potvrdená [[Ústava|ústavou]] z roku I, [[24. jún|24. júna]] [[1793]]. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. [[22. august|22. augusta]] [[1795]] bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil [[Direktoriát]] (Directoire). Následne v roku [[1799]] ovládol republiku [[Napoleon Bonaparte]], vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho [[Konzulát]] a neskôr, [[18. máj|18. mája]] [[1804]], štátnym prevratom založil [[Prvá ríša (Francúzsko)|Prvú ríšu]] (''Premier Empire''), v ktorej bol korunovaný [[Cisár|cisárom]]. Napoleon na krátku dobu ovláda väčšinu Európy, bojuje so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným Kráľovstvom]], [[Prusko|Pruskom]], [[Rakúsko|Rakúskom]] a [[Rusko|Ruskom]], zakladá nové kráľovstva a do ich čela dosadzuje členov svojej rodiny. Na konci Prvej ríše, [[5. apríl|5. apríla]] [[1814]], Napoleon prehráva, je nútený abdikovať a trónu sa chopí [[Ľudovít XVIII.]] Po niekoľkých mesiacoch sa vracia z vyhnanstvá na ostrove [[Elba]], opäť sa dostáva k moci, je však definitívne porazený v [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] [[18. jún|18. júna]] [[1815]] a monarchia je znovu nastolená.
 
V roku [[1830]] dala [[ revolúcia]] vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr [[Druhá Republika (Francúzsko)|Druhej republike]] v roku. [[1848]]. Existencia tejto republiky bola onedlho nato ukončená zvolením cisárovho synovca [[Napoleon III.|Napoleona III.]] prezidentom a vyhlásením Druhej francúzskej Ríše. [[Ľudovít-Napoleon]] bol zosadení, čo bolo nasledované prusko-francúzskou vojnou v roku [[1870]]. Po týchto udalostiach vznikla [[Tretia republika (Francúzsko)|Tretia republika]].
 
Aj keď vyšlo Francúzsko víťazne z [[Prvá svetová vojna|prvej]] aj [[Druhá svetová vojna|druhej]] svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na [[Kolónia|kolóniách]], ekonomickej pozícii, populácii a pozície dominantného národa. Po II. svetovej vojne vznikla [[Štvrtá republika (Francúzsko)|Štvrtá republika]]. V roku 1958 bola nastolená súčasná [[Piata republika (Francúzsko)|Piata republika]] na čele ktorej stál generál [[Charles de Gaulle]].
 
V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s [[Nemecko|Nemeckom]] a v spojení s ním vedie politickú a ekonomickú integráciu Európy vrátane zavedenia [[Euro|eura]] v januári [[1999]]. Francúzsko bolo v čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie. Chcelo dosiahnuť vytvorenie viac zjednotenej a schopnej Európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí [[Európska ústava|Zmluvy o Európskej ústave]] však 55 % francúzskych občanov hlasovalo proti, čím sa tieto plány výrazne oneskoria.
 
== Pozri aj ==
*[[Zoznam monarchov Francúzska]], [[Zoznam prezidentov a predsedov vlád Francúzska]]
 
[[Obrázok:Satellite_image_of_France_in_August_2002.jpg|200px|thumb|leftright|Francúzsko zo satelitu]]
{{Geografický výhonok}}
[[Obrázok:Satellite_image_of_France_in_August_2002.jpg|200px|thumb|left|Francúzsko zo satelitu]]
 
{{Administratívne členenie Francúzska}}
48

úprav