Francúzština: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 900 bajtov ,  pred 15 rokmi
preklad z cs
(preklad z cs)
Adresa wikipédie = [http://fr.wikipedia.org/ fr.wikipedia.org] |
Meno wikipédie = Wikipédie, L'encyclopédie libre}}
'''Francúzština''' je [[románsky jazyk]].
 
'''Francúzština''' je [[románsky jazyk]], ktorým sa hovorí najmä vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Kanada|Kanade]] a v rozvojových krajinách v Afrike.
{{Románske jazyky}}
 
== Pôvod ==
 
Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spojované s postupným prenikaním rímskeho cisára [[Július Caesar|Júlia Caesara]] do [[Galia|Galie]] v rokoch 58 pred n.l. až 52 pred n.l. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala [[latinčina]] (najmä vo forme hovorenej ''vulgárnej latinčiny''). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.
{{Jazykový výhonok}}
 
Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.
 
Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. '''provençal''', nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.
 
== Obdobie Germánov ==
 
[[Germáni]] prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárnej latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stal od roku 313 vyhlásením Milánského ediktu jediným jazykom bohoslužieb.
 
Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (''patois''), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie [[Ile-de-France|'Île-de-France]]. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:
*'''Nárečie severu krajiny – la langue d'oi"l''', označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi"l.
*'''Nárečie juhu krajiny - la langue d'oc''', označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánštinu?.
*'''Nárečie frankoprovensálske - les patois francoprovençals''', vo východnej oblasti, v okolí miest [[Lyon]], [[Ženeva]] a [[Grenoble]].
'''Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu'''
*Vznik tzv. ''h aspiré'', ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine tomu tak nie je.
*Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (''accent pointu''), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v [[germánske jazyky|germánskych jazykoch]] je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík v pôvodných latinských slovách.
*V románskych jazykoch je [[prídavné meno]] umiestené väčšinou za [[podstatné meno|podstatným menom]]. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (např. un petit garçon).
 
== Obdobie šírenia kresťanstva ==
 
V roku 496 si franský kráľ [[Chlodovik]] berie za ženu Burgundsku kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolické kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.
 
== Francúzština vo svete ==
 
Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70% slov v dnešnej [[Angličtina|angličtine]] má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom [[Európska únia|EÚ]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a ďalších podobných organizácii, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).
 
{{Románske jazyky}}
 
{{Link FA|vi}}
48

úprav