Viliam I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 642 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (robot Pridal: ca:Guillem I d'Anglaterra)
 
Po smrti bezdetného kráľa [[Eduard Vyznávač|Eduarda]] v roku 1066 si anglický trón nárokoval jeho bratranec Viliam. Ale až vojenskou výpravou z Normandie (sever Francúzska) za pomoci približne 600 lodí a 7000 vojakov a žoldnierov sa mu podarilo získať anglický trón v [[bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] po svojom bratrancovi, kde bol zabitý posledný anglosaský kráľ [[Harold II.]], ktorý vládol necelý rok.
 
Viliam sa narodil roku 1028 ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie a Arletty (Harlette, Arleve), dcéry koželha z Falaise. Napriek tomu že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potom Rolla Vikinga, ktorý roku 911 získal dohodou v Sant-Clare-Sur-Epte Normandiu od Karola III., mal veľkú nádej na trón. Ktorý v roku 1035 po smrti svojho otca ako sedemročný získal.
Keď mal Viliam osemnásť rokov stal sa oficiálne vojvodom, bez akéhokoľvek obmedzenia či poručníka. V prvých rokoch svojej dospelosti sa preslávil ako zdatný vojak v turnajoch a rebéliach, ktoré viedol aj proti franúzskemu kráľovi Henrich, s ktorým súsedil v Bretónsku.
 
Roku 1049 sa Viliam oženil s Matildou, dcérou Baldvina V. Flanderského. K uzavretiu tohto manželstva sa viaže istá príhoda, že vraj Viliam najprv musel Matildu zmlátiť, pretože sa odmietala vydať za bastarda, potom však súhlasila, pretože ju svojím činom presvedčil, že je pevný a vytrvalý vo svojích cieľoch.
 
Po dobytí Anglicka 1066 musel čeliť mnohým rebéliam proti normándskej nadvláde. Do ich čela sa postavili anglosaskí šľachticí a tým Viliamovi uľahčili odoberanie pôdy z anglosaských rúk.
 
Viliam, najprv odobral majetok všetký, ktorý bojovali po boku Harodla a potom vzúrencom. Jednotkami majetku boli tzv. rytierske lány (knight´s fee), ktoré v dobe vojny museli dodať jedného plne ozbrojeného rytiera.
Po tejto exekucii majetku si Viliam ponechal 1422 manstva, jeho nevlastný brat Robert z Mortrain 795 a druhý brat Odo z Bayeux 439. Asi päť tisíc normánských rytierov sa stalo zároveň vojakmi aj statkármi.
Normania v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na svoju obranu proti svojím poddaným, nie proti nepriateľmi zvonku. Anglosaskí obyvateľov bolo asi 1,5 miliónov, a Normanov iba desať tisíc.
 
Roku 1070 Viliam zosadil niektorých anglických biskupov a potom už žiadní anglickí neboli menovaní. Do roku 1086 zanikla stará anglosaská šľachta a do popreda sa dostávala normánska aristokracia, ktorá hovorila iným jazykom. Dejiny Anglicka boli spojené až do roku 1204 s dejinami Normandie. Starý anglosaský jazyk sa začal miešať s francúzštinou (pease-paix, court-cour). Zaujímavý je tiež vývoj slova preux. Vo francúzšine znamená udatný, ale anglické slovo proud, ktore z neho vzniklo, znamená pyšný. Jedno je pohľad šľachtica a druhé poddaného.
Roku 1086 nechal Viliam spísať Domesday Book, Kníhu posledného súdu, kde boli zapísaní všetci držitelia pôdy. Podľa tejto knihy bolo v Anglicku 9 300 držiteľov pôdy zo strany šľachty a duchovenstva,85 tisíc socmanov a slobodníkov, 108 tisíc poddaných, 89 tisíc cotterov a 25 tisíc otrokov, z ktorých sa v budúcom storočí stali nevoľníci. Bolo tu teda približne 300 tisíc hláv rodín. Teda asi 1,5 až 2 milionov ľudí.
Vo Francúzsku sa objavovala snaha Viliam obmedzovať, hlavne zo strachu z jeho moci. V čele stál francúzsky kráľ Filip a gr. Fulk Morous z Anjou. Do rebélie proti svojmu otcovi sa zaplietol aj najstarší Róbert, hlanve preto, že nemohol využívať peniaze ani moc, ktoré mu plynuli z toho, že bol dedičom. Bojiskom sa stalo Vexin, sporné územie na brehu Seiny medzi Rouen a Parížom. Potom čo do Normandie vpadla posádka pevnosti Nantes, vydal sa v júli 1087 na odvet, pri ťažení však bol zranený, bol prevezený do kláštora sv. Gervase v Rousen, kde strávil horúce leto. Podľahol 9. septembra 1087 a jeho pozostatky boli prevezené do kostola sv. Štefana v Caen, kde bol pochovaný.
 
 
 
 
{{Infobox Vládca(2) |
27

úprav